Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Samota

05. 04. 2008

2891

Autor

Deepness

Sedím tu dnes večer sama.

Dom je ponorený do tmy. Svieti len moja stolová lampa a monitor počítača. Ani som si nepustila svoju obľúbenú trúbku, ktorú tak rada počúvam počas večerov ako je ten dnešný.

Počas večerov, keď všetko pohltí ticho a jediné čo poučujem sú tlmené zvuky dotykov mojich prstov a klávesnice. Žiaden rytmus. Žiadne pravidelné klop klop. Niekedy dlhšia pauza. To keď sa na chvíľočku musia moje myšlienky nadýchnuť.

Môj dych je skoro nečujný.

Občas, ale to skôr cítim, ako počujem, vnímam nepravidelný šepot mojej krvi. Také tiché nepravidelné šepotanie. Akoby pravidelne vánok fúkal do listov brezy. Brezy vedia krásne šepkať.

A tak tu sedím. Ticho a tma je i za oknom. A premýšľam o samote.

O samote, ktorú mám tak veľmi rada, no ktorá je dnes celkom iná. Akoby ma obalila zvonka aj zvnútra. Myšlienky na zajtra sa stávajú myšlienkami na budúce týždne. A na to, čo bude o mesiac, o dva...

Moja samota dnes nie je ani trocha pokojná. Snaží sa vo mne vyludzovať zvuky. Doráža do mňa. Dnes nechce, aby som z nej mala radosť. Nechce byť ticho. Nenechá ma oddávať sa myšlienkam na niečo iné, ako je ona.

Ale ja sa len tak ľahko nepoddám. Pijem ju plnými dúškami. Samotou sa predsa nedá opiť. Vypijem ju teda do dna. Dnes v noci určite.

Premýšľam, aké by to bolo mať opicu zo samoty. Aké by bolo vytriezvenie.

Aké by bolo opiť sa samotou až do nemoty. Asi by bolo celkom ticho. A možno by som nepočula už ani to klop klop, hoci by sa moje prsty stále dotýkali čiernych kláves.

Nastalo by také zvláštne, metafyzické ticho. Ticho, ktoré vníma len človek spitý samotou.