Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Dotyky dnešného rána

13. 04. 2008

2207

Autor

Deepness

Nechala som sa chvíľu kolísať v jeho náručí.

Zobudil ma. Vietor. Nemohla som odolať jeho volaniu, ktoré sa ozývalo spoza okna. Nástojčivé volanie. Sprevádzali ho zvuky všetkých tých, ktorých prebudil už dávno predo mnou. A ktorých rozozvučal. Tou neopakovateľnou melódiou, ktorou dokáže rozoznieť svet za oknom len on.

Konáre tisu vyludzovali v jeho rytme zvuky podobné šepotu. Na medený parapet dopadol suchý konárik. Vietor ani na chvíľočku nezaváhal. Zmocnil sa ho svojim dotykom a roztancoval ho v divokom tanci. A to škrípavé dorážanie na meď parapetu ostro kontrovalo šepotu stromu. Zvláštna, neodolateľná melódia. A k tomu ešte to tlmené narážanie na sklo okien.

Vyšla som do záhrady hnaná túžbou dotknúť sa vetra.

Tráva je v nej už poriadne vysoká. A vláčne zelená. Vietor sa roztopašne pohrával s jej hebkosťou a lákal ma dotknúť sa jej.

Keby bolo čo len trocha viac leto, vyzula by som topánky a vychutnala si tú zelenú, vlniacu sa hebkosť naplno. Takto som sa aspoň zľahka dotkla dlaňou rozšantenej trávy. Vlnila sa, zvádzajúc snáď celý vesmír.

Sadla som si na kameň, tak trocha tráve závidiac ten vláčny tanec. Slobodný. A ničím nespútaný.

Nastavila som tvár a vlasy vetru. A on, akoby čakal len nato. Akoby celý ten jeho ranný spev, ten rozihraný svet za oblokom bol len vábením. Akoby nechcel nič iné. Len mňa. Celkom poddajnú. Prijímajúcu každulinký jeho záchvev.

Tak nežne ako ma zobudil, sa v tú chvíľu so mnou pohrával v záhrade. A ja som zrazu pocítila, ako sa mením na hebkosť vysokej trávy. Ako sa na jej steblá premieňajú moje vlasy, jemné chĺpky na tvári a celé moje ja.

Objal ma celú. Zahalil ma svojim dotykom. Zavrela som oči a oddala sa tomu objatiu. Pocítila som jeho obrovskú silu, hoci odetú do nežnosti. A zrazu som sa cítila ako stebielko unášané vlnami oceánu. Kolísaná. Kníšuca sa. Vychutnávajúca si nekončiacu slobodu tohto okamihu.

Zrazu na chvíľočku stíchol. Prestal. A ten okamih stačil na to, aby prerušil to krásne snívanie. Snívanie s vetrom.

Sedím za písacím stolom a teším sa na teplé rána. Až budem do záhrady chodiť bosky. Až si ľahnem na trávu a budem snívať. O vánku, o vetre, či o dotykoch lúčov slnka.