Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNeviem ako to nazvať
Výběr: Print
18. 05. 2008
16
10
1867
Autor
Renas
kto som oproti vám?
samozrejme nikto
jedna mi píše ako sa jej ľudia stále pýtajú čo jej je
a jej pritom nič nie je
zábavné nie?
lezú jej tí ľudia hrozne na nervy
mám chuť sa jej spýtať čo jej je
ale serem na to...
ďalšia má pocit že jej život je oproti môjmu
hrozne zaujímavý
ďalšia ma má vraj rada ale už to nebude opakovať
aby som sa náhodou tou láskou nepredávkoval
a chlapci sú ďalej tvrdí a predbiehajú
na plnej čiare a tunujú motory a potom umrú
na infarkt
nechcem byť ani chvíľu sám
ale radšej budem sám ako sa prizerať na tú spúšť
čo dokážu ľudia narobiť
a opäť sa nájdu ľudia čo povedia
že môj život oproti ich nestojí za nič
a budú ujúkať od radosti a potom sa zobudia
s hlavou plnou vlastných problémov
chodil ku mne jeden týpek
večne sa čudoval prečo nežijem super život
ako on on on on on
niekedy som ani netušil ako zle mi je
ale on prišiel a všetko mi vysvetlil
keď som sa s ním prestal baviť
začal som ho vídať šialene ožratého s parohami na hlave
začal som sa s ním opäť baviť
a on mi opätovne vysvetlil že sa má moc dobre
a že by mi prospelo žiť inak
musel som s ním opäť prerušiť kontakty
aby mal viac dôvodov sa usmievať na svet
ale ja pritom nechcem byť sám
nechcem sa ani mračiť ani sa hádať a mať depresie
len neviem prečo každý dobrý úmysel končí v stoke
a ja si musím stále hovoriť nevadí to nič to bude dobré
a ono neni
samozrejme nikto
jedna mi píše ako sa jej ľudia stále pýtajú čo jej je
a jej pritom nič nie je
zábavné nie?
lezú jej tí ľudia hrozne na nervy
mám chuť sa jej spýtať čo jej je
ale serem na to...
ďalšia má pocit že jej život je oproti môjmu
hrozne zaujímavý
ďalšia ma má vraj rada ale už to nebude opakovať
aby som sa náhodou tou láskou nepredávkoval
a chlapci sú ďalej tvrdí a predbiehajú
na plnej čiare a tunujú motory a potom umrú
na infarkt
nechcem byť ani chvíľu sám
ale radšej budem sám ako sa prizerať na tú spúšť
čo dokážu ľudia narobiť
a opäť sa nájdu ľudia čo povedia
že môj život oproti ich nestojí za nič
a budú ujúkať od radosti a potom sa zobudia
s hlavou plnou vlastných problémov
chodil ku mne jeden týpek
večne sa čudoval prečo nežijem super život
ako on on on on on
niekedy som ani netušil ako zle mi je
ale on prišiel a všetko mi vysvetlil
keď som sa s ním prestal baviť
začal som ho vídať šialene ožratého s parohami na hlave
začal som sa s ním opäť baviť
a on mi opätovne vysvetlil že sa má moc dobre
a že by mi prospelo žiť inak
musel som s ním opäť prerušiť kontakty
aby mal viac dôvodov sa usmievať na svet
ale ja pritom nechcem byť sám
nechcem sa ani mračiť ani sa hádať a mať depresie
len neviem prečo každý dobrý úmysel končí v stoke
a ja si musím stále hovoriť nevadí to nič to bude dobré
a ono neni