****

vôbec neviem kde sa stala chyba
že tu sedím už týždeň sám
a nič sa nehýbe ani steny nekrúžia
len smutné pesničky mi kĺžu ušami
ako ležérne farebné hady plné snov

keď som ťa prvý raz videl
myslel som si že si staršia
pôsobila si na mňa ako zázrak medzi smeťami
ktovie prečo
prečo sa hovorí to o tom zlate a blyšťaní
čo viac povedať
štyri dni som takmer neprehovoril slovo

zatiaľčo ženské magazíny chrlia rady o partnerstve
zabíjam si hlavu o budúcnosť
ako múr bez útechy a mne je stále väčšia zima
až si objímam vlastné plecia a snívam
o zime pred ohňom
o svetle v malom dome pod kopcami
je to len nostalgia a čosi navyše
čo nechcem nazývať, lebo to nemá meno

---