Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Slepé slová

23. 05. 2008

1938

Autor

Deepness

Píšem a miesto myšlienok ukladám na papier zhluky písmen.

Slová oslepli. Ich oči sú zrazu celkom prázdne. Nedá sa v nich čítať.

Nedá sa cez ne nahliadnuť k tajomstvám myšlienok. Sú zrazu celkom nepoddajné. A strácajú sa mi jedno po druhom. Netuším kam miznú a ja nemám silu ich hľadať.

Má vôbec význam hľadať slepé slová?

A možno neoslepli slová. Možno som to ja, kto stratil schopnosť pozerať do seba a videné premieňať na obrazy poskladané zo slov. Farebné koláže z veľkých a malých písmen. A z interpunkčných znamienok.

Zrazu je všetko čierno-biele. A všade naokolo je porozsýpané to, čo mi zostalo z písmen a znamienok. Otázniky a výkričníky. Stále ich je viac a viac. Akoby sa na ne postupne menili všetky písmená.

Ležia okolo mňa a ja mám pocit, že ma sledujú. Akoby si požičali oči slov. Na oči zakliate bytie.

Čím je tých otáznikov a výkričníkov viac, tým ťažšie sa mi zo zvyškov písmen skladajú stratené slová.

Nemám chuť zlepovať čierno-biele kompozície. Nerobí mi dobre chladný dotyk slepých slov. Tie, ktoré som mala rada, počujem z diaľky. Ako tichú ozvenu. Tu po nich nezostala ani maličká farebná stopa. Ani jedno farebné zrniečko piesku.

Farby sú len vonku za oblokom. Chcela by so byť na chvíľočku ružou z mojej záhrady.