Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se...hľa - da - nie...
11. 07. 2001
4
0
1601
Autor
Junkie_23
Obrovská hradba zlých nálad
a debilného chovania
stojí medzi nami...
a tak len ticho plačem
do týchto šťastných ulíc
vysmiateho dňa...
Ľahučko sa vznášam vzduchom
v najlepšej nálade
plná čierno-čiernej tmy
a umlčaných výkrikov
Hľadáme sa v prázdnote našich duší
šialenstvo v krutej podobe bezmocnosti
nevieme sa nájsť
nevieme hovoriť
nevieme čo cítime
a čo vlastne chceme
potrebujeme sa
priťahujeme
bránime sa tomu
a nerozumieme ničomu
nedá sa to vysvetliť
nedá sa to žiť
dá sa len fetovať
...
moje zúfalé srdce
si ťa vybralo...
Vieš, že aj ja mám podobné pocity?
Akoby som to písala jednému človeku, ale len v duši, takto pekne a hlavne výstižne to nedokážem ako Ty!
tip
V tuto chvíli je to na mě příliš těžké....jindy možná ano...ale teĎ mi to leží na prsou jako kámen a já se pod ním nemůžu pohnout....ne teď...
Už prvá veta ma presvedčila čítať ďalej! Parádny úvod. Pocitovo najvydarenejšia druhá strofa. Nesúhlas s fetovaním, ale to je môj súkromný, nebásnický postoj. Dobre vykreslená bezmocnosť.
T.