Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKelly
12. 07. 2001
2
0
1732
Autor
nebraska
Vôňa sena, kopce slamy
vyhnojené boxy nami
a v tých boxoch kone stoja
smrti chladnej sa však boja
Jeden box dnes prázdny ostal
medzi koňmi strach zas zostal
v hnedých očiach smútku plno
na tabuľke jeho meno
Krásny ryšiak, lampáš biely
volali ho všetci Kelly
mohutný krk, svetlá hriva
ked bol žrieba bola sivá
Štyri biele podkolienky
biele ani konvalinky
veľké nozdry, oči tmavé,
na šlachtenej jemnej hlave
Keď on cválal vo výbehu
zo zdvihnutou hlavou k nebu
chvost vztýčeny ako vlajka
lietal v povetri sta čajka
Mal rad život každu chvílu
precválal vždy celú míľu
či bola zima, a či ľad
vždy prebehol sa veľmi rád
A v jeden taký zimný deň,
keď preskakoval starý peň,
na ňom bola ľadu troška
šmykla sa mu na ňom nôžka
Tam zostal ležať na zemi
nehybný, smutný zmorený
v očiach nieje radosť, štastie
je tam strach čo stále rastie
Ja bežím rýchlo zhrozene
k tej tvári nemej zdesenej
prúd sĺz mi steká po tvári
a padá ticho do trávy
Moj Kelly ma uz nevníma
ja kričim, bože, veď chci mňa
och, všetci svatí, prosím vás
nech sa mi vráti, žije zas!
No čas ten všetko zahojí,
len moje jazvy nespojí
tie jazvy ktoré v srdci mám
by zahojil len Kelly sám...
vyhnojené boxy nami
a v tých boxoch kone stoja
smrti chladnej sa však boja
Jeden box dnes prázdny ostal
medzi koňmi strach zas zostal
v hnedých očiach smútku plno
na tabuľke jeho meno
Krásny ryšiak, lampáš biely
volali ho všetci Kelly
mohutný krk, svetlá hriva
ked bol žrieba bola sivá
Štyri biele podkolienky
biele ani konvalinky
veľké nozdry, oči tmavé,
na šlachtenej jemnej hlave
Keď on cválal vo výbehu
zo zdvihnutou hlavou k nebu
chvost vztýčeny ako vlajka
lietal v povetri sta čajka
Mal rad život každu chvílu
precválal vždy celú míľu
či bola zima, a či ľad
vždy prebehol sa veľmi rád
A v jeden taký zimný deň,
keď preskakoval starý peň,
na ňom bola ľadu troška
šmykla sa mu na ňom nôžka
Tam zostal ležať na zemi
nehybný, smutný zmorený
v očiach nieje radosť, štastie
je tam strach čo stále rastie
Ja bežím rýchlo zhrozene
k tej tvári nemej zdesenej
prúd sĺz mi steká po tvári
a padá ticho do trávy
Moj Kelly ma uz nevníma
ja kričim, bože, veď chci mňa
och, všetci svatí, prosím vás
nech sa mi vráti, žije zas!
No čas ten všetko zahojí,
len moje jazvy nespojí
tie jazvy ktoré v srdci mám
by zahojil len Kelly sám...
Miroslawek
18. 07. 2001
Bohužel i tohle asi patří k životu u koní. Četl jsem to už dřív a líbila se mi, i když je smutná.
Koně jsou mým životem a Ty jsi tu dokonale popsala tu strašnou věc, které se děsí všichni, co koně opravdu milují...TIP
ž=ľ (preklepy sa stávajú)
Je mi Kellyho ľúto... Aj keď spom ešte v živote nejazdil...
Ak som ti včera vyčítal niektoré rýmy, dnes je to oveľa lepšie.
- A čo ďalej? :-))