Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seJedna životná epizódka
Autor
:Lulu
Malý experiment. Denníček, depka, pocitová polievočka. No čo ja viem.
Bol máj. To, čo som nazývala láskou, nezvratne hrdzavelo ako pánty na dverách dedovej chalupy. Občas som ešte chodievala do divadla hrávať rolu Degradovanej lásky. Diváci tlieskali a školáčky s glitrovými sukňami- vtedy to bol hit, odpadávali od dojatia a ronili krokodílie slzy. A ja? Sem tam som si ešte poplakala tiež, no častejšie som sa schovávala v tmavom kúte v ľavej predsieni a odtiaľ som pozorovala svet vonku.
Sneh, hoci padal od hora a dokonca sa mi často zdalo, že sa kvôli mne snaží padať jemne a láskavo, moju dôveru si nezískal. Do roztápania sa mu nechcelo, a tak už som v apríli začala podozrievavo vykukovať z okna, či tam náhodou niekto schválne nenakládol sklenú vatu. Čakala som. Na prvú zeleň, na slnko, na prvú burinu v záhrade, na peľ z púpav a tanec s vlažnými dažďovými kvapkami. Všetko sa začalo, keď ma v jedno ráno prebudilo teplé svetlo rozlievajúce sa pomedzi oblaky. Nechala som si jeho lúčmi zaliať aj svoju tvár. Bolo to, ako by niečo vo mne nenápadne tíško a jemne explodovalo. Niečo ako láska. Nie však láska k človeku, ani láska k veci. Bola to taká všeobecná láska. K životu. V prvom rade k tomu svojmu vlastnému.
Možno sa vtedy naozaj niečo zmenilo. Prestala som napríklad kupovať citróny. Začala sa vlastne šťastná epizódka. Taká môjsky bláznivo- melancholicky šťastná. Toto uvedomenie si šťastia som považovala za významný moment. Bol to presne ten moment, na ktorý som tak dlho čakala. V divadle som dala výpoveď. Nebavilo ma už hrať to, čo som bola kedysi.
Ale možno si vtedy pán Osud pomyslel, že s touto poctivou vybojovanou vnútornou vyrovnanosťou by som sa začala časom nudiť, a tak mi zase začal pod nohy hádzať kamene. Ale nielen tam.
* * *
Oprášila som skicár a kúpila som si nové ceruzky. Začala som častejšie chodiť do knižnice, vrhla som sa na čítanie poézie a snažím sa pochopiť, čo je to skutočná láska. (Nemusíme hneď vravieť o láske medzi mužom a ženou.)
Je júl. O chvíľu mám dvadsať rokov. Nie, nemyslím, že je to dôležité. Stále som len na začiatku.