Improvisation II.

dívam sa ponad hlavy niekam pod strop
a vypúšťam oblaky dymu
obyčajné sedenie v bare je báseň

čo tu robia tí ľudia?
koho hľadajú?

položil som hlavu na stôl
ako pes na predné labky
v slnečnom piesku mexického malomesta
a videl ťa

sklo sklo sklo
oheň v skle

lízať tvoju mušličku medzi palisádami
čo sú vlastne palisády?
predstavil som si mohutný les
palisandre brezy
a pláž plnú mŕtvych ulitníkov a krabov
polievku z morských príšer
slaný vzduch a poetov pláže
tak dvoch z milióna

odtiaľto by som sa nerád vrátil späť
dvíhať činky pre potešenie z bolesti
kúsať si do hornej pery
až tečie krv ako z bradaviek

pes sa dvíha z prašnej ulice
a beží popred slnkom a vápnom vybielené domy
radi sa dívate na podobné výjavy
ja to viem
poznám vás ako svoje boty
ste rovnakí

prídi sem za mnou a ja ti ukážem vesmír
vesmír plný slnečných ozdôb
zavesené na priedomiach susedov
cinkajú v jemnom vánku
cítim brezový šampón a broskyňovú arómu
si to ty
krehká ako by ťa niekto vystrihol z papiera
opatrne sa ťa dotýkam
aby som z teba nestriasol peľ
aby si sa nepotrhala

ešte sa neotáčam za slnkom
ale pozorujem mesiac v splne
v mojej vlčej noci
v mojej vlčej realite
v mojom hlade
v mojej dychtivosti a mojom ukrutnom hlade

...ráno

naťahujem sa chrbtom na vyhriate drevenné dosky
móla
všetko je nasiaknuté soľou
voda sa vpíja do piesku a nasycuje ho
navždy

---