Víla

-=[ Víla ]=-

Našiel som cestu ako sa stratiť
v mysli, v duši, v obláčiku hmly.
a teraz možno chcelo by sa vrátiť,
vyviesť slepca z tmy.

Motýľ mávol krídlami a zvíril vzduch
farba olizla krivky sveta,
nadýchnem sa Teba, nový duch,
usmial sa jeden lupeň kveta.

Tancovala víla čo voňala peľom
vlasy ako zabudnuté lúče slnka
a v tom šate ľahkom, bielom
radosti na nás trúsila zrnká.

Keď dýcha vankúš, usmejem sa na vílu,
vstávam, ona spí tam ladne.
možno je tam naozaj, na chvíľu,
alebo aspoň do sna sa mi možno znova vkradne.

Je to jedno, sami sme si strojcom skonu,
čo nás čaká až dosype sa piesok
ale cestou sú to naše kroky, tempo zhonu
na rakvu dopadne ťažká slza alebo kvietok.

Opúšťam ju, nerád, musím,
nech ona spí, keď ja bdiem.
potešiť ju potom skúsim,
úsmevom v jej sne, možno smiem.