Ulice počas letnej búrky ako sa mi premietli na plátne mojej zlovestnej imaginácie...PS: Stále ľúbim tvojú modrú

mocne prší
už dva svetelné roky
prší v rukávoch tvojej staršej sestry
v autobuse
prší v kine a na terasách
nikde nikoho
prší mocne mokro a silne
rozpršalo sa nad mestom aj pod ním
prší na kone za ním
autá rolujú po pristávacích dráhach
moja drahá moja drahá
prší

kvapky ako kryštáľ
padajú a lámu sa rozbíjajú hlavy holubom
trhajú sa na tvoje malé slzy
a vyletujú opäť kúsok nad zem
strechy sa zdajú nižšie ako obvykle
pretože riadne poriadne padá voda z neba
akoby to nebol len mokrý sen
kde ťa vyzliekam ako zviera vo vodnom tuneli
okná a kvapky okná a kvapky ako výkladné tabule
iných mokrých svetov
tečú neóny tečú kroky tečiem na ulici
sám

prší mi do uší do očí do gatí
prším celý ja sám ulicou bežím padám trieštim
vodou sám celý autobus okolo voda voda samá voda
prším ako oko stromu pod zatiahnutým nebom
mraky ako ruky
dáždniky a prístrešky kebab a vôňa korenia

a tu? tu prší moja... prší tu silno bez prestania
poď ma zohriať a zmoknime do poslednej nitky
premočme si zelenú mikinu a blue akvamarínové džíííny
dievča dievča dievča poď

prší ou ou ou ou pršíííííí ako studené vtáky
všetky ich modro sivé kŕdle sedia na elektrických vedeniach
a znechutene kývu hlavami keď ma vidia
majú toho dosť
aj oni ma chcú vidieť konečne s tebou v tom krvilačnom daždi

---