Motýľ na okne

-=[ Motýľ na okne ]=-

Mal by si už ísť, riekla mojim očiam
chcel som nepočuť, úsmev kryl moju tvár,
ovoňal som jej pery, necítil žiaden svár.
V okne tieto chvíle isto skončia.

Schoval som sa za jej plecom, vo vlasov lese
nech uniknem na ďalší moment osudu
zaplakal som, vzdychol nad ortieľom súdu.
Prosím nech ešte raz sa na nás šťastie znesie.

Nepočúvla tichý vzlyk, pohladila moju šiju,
prútikom čarovným zmizli moje strachy
vánok jej žmurknutia odvial aj sĺz hrachy.
A jej dlane na koži róbu do rovu mi ušijú.

Nemohol som zostať, odísť váhavo odmietal,
anjel hore zlomil luk, zašiel skryť sa do trávy,
na okne nechal mňa i z jej kúsok boľavý.

Ochutnal som krídla môjho motýľa keď preč odlietal.

Sedím tam a hľadím do prázdnych dlaní,

kde pred chvíľou sedela sťa ruže kvet,

tú chvíľu vymenil by som za celý svet.

Dni pomaly počítam v hlave, v ústraní.