Stratená

Do čiernej noci na papier klávesnice píšem ti bolestné slová o tebe o zabudnutom vlase na parapete o všetkých vražedných slovách ktoré ma držia pod krkom Kým si a celá plejáda trblietavých kryštálikov zavesených pod oblohou nahej náhody zaspatý pod korunou vo chvíli keď som chcel vládnuť ale zatiaľ vlak dunel nočným tunelom sa štverám vyššie padať vyššie Do všetkých smetných nádob naliať červené ktoré znamená život v drobných prerátaný čas čo práve odpílil mi konár pod zadkom A i keď v hneve zamastený v klobúku od sviatočnej nedele ktorej zmeškal autobus Vždy v náruči schovávam svetielka čipkovanej vône

---