Písmák xxx
Pozoroval ich. Nechcel, ale nevedel odtrhnúť pohľad od ženy s vlasmi farby medu, ktorá kľačala pri hrobe a ticho plakala. Ani od jej sotva dvojročného dieťaťa, ktoré sa opodiaľ naháňalo s opadaným lístim. Asi toľko by mal aj jeho syn dnes. To by tu nesedel na cintoríne a nesledoval cudzie dieťa a jeho matku. To by bol so svojim synom a jeho matkou niekde v lese. Tam by naháňali opadané lístie. Slzy mu rozmazali obraz. Obraz ženy s vlasmi farby medu a jej dieťaťa.
xxx
Pohrúžená do myšlienok, zapaľujúc sviečku, nevšimla si, kde odbehla jej dcérka. Nevidela ani, ako sa blázni v opadanom lísti. Nevidela ani, ako sa potkla na spadnutom konári ukrytom vrstvou zlatého lístia. Strhla sa až na jej nárek. Dvihla hlavu a pozrela tým smerom. To už videla, ako ju neznámy muž nesie smerom k nej v náručí. Na bielej pančuške v oblasti kolena sa šírila krvavá škvrna. Pančuška bola roztrhaná.
xxx
Premáhali ho city. Cítiac v náruči teplo dieťaťa, jeho strach, bolesť, úzkosť. Tak rád by s tým niečo urobil. Tak rád by tú malú slečnu ochránil pred všetkým tým, čo by ako dieťa nemala cítiť. Upokojoval ju tichým hlasom a niesol k mame. Všimol si, že vstala a už ich očakávala. Slzy v jej očiach im dodávali zvláštny lesk. Bola nádherná. Odrazu ušiel z reality. Odrazu mal pocit, že je to jeho žena. A dieťa v jeho náručí je jeho dieťaťom. Nádhera tej chvíle mu vyrazila na chvílu dych a zovrela srdce.
xxx
Dívala sa na neho a nerozumela svojim pocitom. Miešal sa v nej strach o dcérku,ale zároveň šok. Šok z toho, čo videla v mužovi, ktorý niesol jej dcérku s rozbitým kolenom v náručí. Odrazu vedela, že on.. Zvláštny pocit.. No nebol čas ho analyzovať. Už boli pri nej. Vzala si svoju dcérku do náručia. Dotyk ich rúk pálil. Znervóznela. Nevedela čo robiť.. Poobezrala sa okolo seba nevediac, hľadajúc miesto, kam by zložila zranenú dcérku. Posadila ju na blízku lavičku a nežne ju upokojovala. V tom si všimla, že muž odchádza..
- "Počkajte.. " - zakričala za ním so strachom v hlase.
Otočil sa. Krásne sa usmial a povedal.
- "Vrátim sa. Idem pre lekárničku do auta."
Ticho prikývla na znak súhlasu. Otočil sa a pokračoval v ceste cítiac jej pohľad na svojom chrbte.
- "Počkajte.. " - zakričala za ním so strachom v hlase.
Otočil sa. Krásne sa usmial a povedal.
- "Vrátim sa. Idem pre lekárničku do auta."
Ticho prikývla na znak súhlasu. Otočil sa a pokračoval v ceste cítiac jej pohľad na svojom chrbte.
xxx
O rok..
O rok..
Po chodníku k hrobom ich blízkych kráča mladá rodinka. Muž naplnený nehou jednou rukou objíma okolo pliec ženu s vlasmi farby medu a v druhej ruke stíska malú rúčku jej dcérky. Vlastne.. Už aj jeho. Žena svojou druhou rukou hladí bruško, ktoré schováva veľký kus ich lásky. Položia vence, zapália sviečky, pošepnú tichú modlitbu. Sadnú si na lavičku, ktorá pred rokom bola začiatkom ich spoločného šťastia..