Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Mimomaternicové tehotenstvo Bratislavy.

09. 11. 2008

1626

Autor

Najmladšia

..len aby ste na mňa nezabudli:)

Spolubývajúci, vraj či si môže kuknúť futbal. Ja na to áno, a tak teraz pozeráme telku a v nej futbal.

* * *

Také teplé leto ako je toto už dávno nebolo. Možno to minulé, ale to už nik nemôže potvrdiť. Švagriná, ja, Igor, sestra a jej nový objav bratranec Tibor. Všetkých nás zapieklo, do deky z ikei. V názve desať prehlasovaných „e“. Je to dobrá deka.
Igor sa už dávno nevolá Igor, hoci nik mu inak nepovie ako Igor, sestru som rok nevidela. Možno by to chcelo opäť dva bary, jeden podnik s koncertmi, a nie studené šaliny v tej betónovej kurve na dunaji.
Tibor má kapelu. Je strašne super a je strašne undergroundcool a ľudia už od samej dobroty nevedia, ako by vyjadrili že ju strašne milujú lebo je strašne super. Z hľadiska evolúcie je Tibor „to“ najlepšie zapečené na deke, budúci otec sestriných detí.

* * *

V Brne bolo fajn, hiphoper jak sa patrí za výčapom a Red hot chili peppers z reprákov. 2 rumy, 2 malé kofoly, 1 veľké...máte plzeň..ok, jedna malá kofola a jeden čaj..zelený. dík. No jo, hned to bude. Ješte dvakrát? Áááno pliiz. Lidičky moji drazí, mám vás ráda...tebe neznám..a co i tak te mám ráda, vždyť s takovýma velikánskyma kukadlama nemůžeš být zlej. A nebol, v skutočnosti bol strašne fajn.

* * *

Na závesnom žeriave umývajú okná na výškovej budove. Pozerajú právnikom pod ruky, nechajú pozdravovať ženy a pýtajú sa na prospech detičiek v súkromných škôlkach. Okná sa lesknú prenádherne ako taká malá naivná depresívna básnička. Umyli okná v celučičkej Bratislave.

* * *

Mladej právničke prišlo zle. V kupé bol smrad, teplo, výhybky tak čudne natriasali. Žalúdočná šťava nemala konca kraja. Po prvom sáčiku z bagety sa rýchlo naplnil aj ten druhý po sušených marhuliach v čokoláde. Vyťahuje snehovobiele zmluvy a už sa naplnil aj prvý euroobal. Ľudia ju ľutujú, právnička vyzerá, že z nej ide všetka nespravodlivosť sveta. Ľudia ju ľutujú, len do chvíle kým sa nespravodlivosť zreteľne nezmení na natrávené špagety, bagetu a sušené marhule v čokoláde.

* * *

Igorovi sa pod molitanovými ochrannými slúchadlami potili uši. Nevadí. Tú brezu treba spilovať.

Bol hnusný letný podvečer, teplo, pod mrakom. Adela fajčila. V krátkych nohaviciach a vyťahanom tričku sledovala svojho drahého, ako sa snaží nájsť správny uhol, pri ktorom by mu nevletovala všetka drť do tváre. Bez výsledku. V pravidelných intervaloch mizla jeho hlava v drevenom daždi a v následnej v spŕške nadávok. Nevzdával sa. Niekde hlboko v hlave cítil, že tá túžba pracovať s drevom je v ňom. A keď ju nájde, prestane byť taký ľavý, všetko mu pôjde od ruky. A ak nie, nič sa nedeje, môže začať v sebe hľadať potenciál pre dáku inú činnosť, typickú pre zručného muža, pri ktorej ON vyzerá ako posledný debil. Adela fajčila už druhú červenú. Nohy spustené na sypkej hline, v očiach láska k tomuto výjavu.

* * *

Rok sa vliekol ako starí ľudia z podchodu. Pekne po jednom schode, vychutnávajúc si chlad železného zábradlia. Pokrytectvo zraňuje, ale iba nepripravených a mňa. Každý vie byť riadna kurva. Teraz to už viem. Toto mesto je najlepším učiteľom.
Amen