Samotár

Vinie sa lesom

plaví sa nocou

samučký čelí

kopiám lovcov

Mrzne mu pohľad

v zajatí snehu

zamknuté srdce

nepozná nehu

Zvykol si na ľad

na ticho v ušiach

pod kôrou duše

termiti hučia

Blúdi sám lačný

po brehoch hory

od smútku dcéry

krv v žilách horí

Sivý kráľ veľhôr

s dýkami v očiach

aj hady s jedom

od neho bočia

Sedí si hrdo

objíma lunu

srdce mu kvíli

pre mŕtvu srnu

Nemohol inak

musel ju zabiť

osudu krutý

nosí svoj habyt