Pornografia

Kolegovia Erna a Gustaaf asi spolu spávajú.
Nikdy som nebol veľký moralizátor. Je mi to jedno. Iba mi vadí, že si svoju náklonnosť neskrývane prejavujú takmer po celý deň. Aj keď vidno, že Erna je tá, kto určuje podmienky. Niekedy je prístupná, inokedy sa Gustaaf kvôli nej trápi. A jej ako keby to robilo dobre, takto si z neho uťahovať.
Erna je potvora.
Minule, keď som stál pri okne, a pozeral sa na obrovskú kontajnerovú loď plávajúcu proti prúdu, zacítil som cez tenkú košeľu na chrbte dotyk jej pŕs. Bol začiatok leta. Teplo. Trochu som sa strhol. Nečakal som, že sa tam zrazu objaví. No jej to nestačilo. Provokatérke.

Prešla mi vystretými prstami súčastne po obidvoch stranách chrbta od pása nahor a spýtala sa:
„Cítiš tie zimomriavky?“

Príjemný, nepoznaný pocit. 

Nemám rád, keď sa ma pri rozhovore niekto dotýka. Stránim sa akéhokoľvek fyzického kontaktu s cudzími ľudmi. Ani kolegyne nechytám za zadok ako niektorí kolegovia z iných oddelení. Som hanblivý a viem si predstaviť, ako to môže niekedy ženám vadiť. No toto mi nevadí. Naopak.

Inokedy, trochu aj proti svojej vôli, ten pohyb po okrajoch chrbta Erne zopakujem, keď ju za závesom pristihnem samú. Od slasti sa až prehne.

Opatrne sa dotknem aj jej zadku. Rozpráva sa so mnou ďalej, ako keby som mal ruky za chrbtom a nie na jej krátkych nohaviciach.

O pár dní neskôr pošle šéf mail s prosbou:

Vážení kolegovia.

Zo stredy na štvrtok prídu podklady pre katalóg, ktorý sa má už vo štvrtok ráno tlačiť. Potreboval by som aspoň dvoch ľudí, ktorí by to do rána stihli pripraviť.

Dátum, podpis.

Mailom mu potvrdím, že prídem. Peniaze naviac sa mi zídu. Nedávno som si zobral pôžičku na nové auto. Do nášho starého Citroena sa už šiesti nevojdeme.

Keď sa okolo desiatej večer objavím v kancelárii, zistím že ďalším kolegom na nočnej je Erna.
Do druhej nie je skoro čo robiť. Stojíme spolu pri okne za závesom a pozeráme na vysvietené mesto. Rozprávame sa o robote, ktorá v noci príde, ale aj o nadchádzajúcej dovolenke. Erna má zasa svoje voľné krátke nohavice a červený živôtik na šnurovanie vpredu. Keď jej prejdem prstami po okrajoch chrbta, chcem sa jej dotknúť aj pŕs, ale ona mi to nedovolí. Utečie s predstieraným hnevom spoza závesu.

Sadnem si za svoj počítač a pokračujem v robote, ktorú treba dokončiť až budúci týždeň. Keď sa na chvíľu zamyslím, Erna mi uchmatne bezdrátovú myš a nechce mu ju vrátiť. Chvíľu ju naháňam po kancelárii. Malým zadkom sa oprie o jeden zo stolov a myš skryje za chrbát. Chcem jej ju obidvomi rukami zobrať. Prehne sa dozadu. Zrazu som príliš blízko. Ešte viac sa k nej nahnem a pobozkám ju.
Viem, že by som to nemal robiť. Naše jazyky sa na chvíľu prepletajú v ústach.

Bolo to spontánne.

Keď sa od seba po chvíli odtrhneme, zostaneme obaja zarazení.

Nechcem si predstaviť, ako to bude pokračovať.

Do rána sa na ňu ani nepozriem.  

Po tejto spoločnej nočnej smene Peter cíti, že sa do Erny zamiloval. Čím viac ju vyhľadáva, tým viac si z neho ona uťahuje. Občas je nedostupná, občas mu dovolí viac, ako si dokáže predstaviť.

Ako minule. Rozprávali sa spolu za závesom:

„Nedávno mala Noel na stole Cosmopolitan. Čítal som si tam článok aké dôležité je samovyšetrovanie prsníkov pri prevencii rakoviny.“

„Aj si ju vyšetroval?“

„Vyšetrujem ju každý večer. I keď som doteraz nevedel, že sa to tak volá.“

„Vyšetri aj mňa“, pošepla mu.

„Tu?“

„No a čo? Veď sem nikto nepríde.“

Trasľavou rukou sa dotkne jej pravého prsníka. Je oveľa pevnejší, než si predstavoval. Napriek tomu, že má tenké tričko a jemnú podprsenku, je to veľmi príjemný dotyk. Pomaly posúva po ňom ruku. Občas troška pritlačí, ale nie veľa. Len tak zľahka. Vidí, že sa to Erne páči. Díva sa mu do očí a mlčí. Keby bola mačkou, určite by priadla.
Za chvíľu jej začali tvrdnúť bradavky. Chcel ešte pokračovať, no všimol si, že sa na nich díva muž z náprotivnej budovy. Mali dosť lesklé sklá, ale niečo predsa len muselo byť vidieť, keď sa tak uprene pozeral. Zabudli otočiť žalúzie.

Ich vzťah trval celé leto.
Nakoniec je rád, že vlasne ku ničomu nedošlo. Nevie si predstaviť, ako by sa pozrel Noel do očí. Určite by jej to nepovedal. Iba keby ho prezradil nejaký „dobrodinec“, alebo keby ich spolu niekde pristihla. Takto je to lepšie. Musí sa s Ernou prestať stretávať. Iba sa kvôli nej trápi a ona mu aj tak nikdy nič nedovolí.

A má výčitky aj pred Gustaavom. Vidí na ňom, ako sa kvôli Erne trápi. Erna však tvrdí, že s ním nikdy nič nemala.

Koncom leta raz nájde za závesom Karen. Tá sa ho spýta:

„Neskočíme si po robote na pivo?“

„Prečo nie?“
Noel už bude aj tak spať. Má toho za celý deň so štyrmi deťmi dosť. Niekedy zaspí už po ôsmej.

To pozvanie nečakal. Karen sa mu vždy páčila. Má peknú postavu a príjemný hlas. No vždy sa mu zdala nedostupná. Občas si celkom dobre pokecali.

Prešli pešo cez most. Vonku je príjemne. Začína sa stmievať.

Sadnú si do krčmičky na rohu v starom meste. Dnu doteraz nikdy nebol. Steny sú vytapetované  novinami. V presklenných vitrínach visia elektrické gitary. Niektoré dosť kurióznych tvarov. Okrem nich je na stenách priskrutkované množstvo amerických ŠPZ-tiek. Ktovie ako sa sem dostali. Je ich tu možno aj tristo.
Karen toto prostredie asi pozná. Sama ho navrhla. Po prvých dvoch pivách stále vidno aká je nervózna.
„Chcela by som sa ťa niečo spýtať.“

„Nech sa páči. Vieš, že sa dokážem rozprávať na akúkoľvek tému“

„Je to ťažké. Môžeš mi dať ruku?“

Celá tá situácia je pre neho nezvyčajná. Sedí v zadymenej krčme a drží sa s kolegyňou za ruku. Čo od neho môže chcieť? Po chvíli to z nej vypadne:

„Mohol by si sa so mnou dnes milovať?“

Muž nedá na sebe poznať úžas. Spýta sa jej:

„Ako to máš rada?“

Ona: „Poďme odtiaľto.“

Muž zaplatí a výjdu na tmavé schodište.

Pobozkajú sa a ruka mu pri tom vkĺzne medzi jej nohy. Má rifle, ale nohy troška roztiahne a hlasnejšie vzdychne.

Popŕcha. Auto nechal zaparkované v podzemnej garáži pod firmou. Aj tak pil. Nikdy nešoféruje keď má vypité.
Medzitým horúčkovito hľadá nejaké riešenie, kde by mohli spolu ísť.
Do firmy určite nie. Sbs-kár by sa čudoval.
Vonku je tma, teplo, ale vlhko. Kdekoľvek by si ľahli, zostali by im fľaky na šatách.

O tri ulice ďalej vojdu do areálu novej radnice. Ani v jednom okne sa nesvieti. Sú tam pergoly, pod ktorými neprší. A výklenok, kam nedosiahne svetlo pouličných lámp.

Pri neustálom bozkávaní sa horúčkovito vyzliekajú.

„Berieš nejakú antikoncepciu?“

„Nie. Neberiem.“

Muž kolegyňu vôbec nespoznáva. Pod jeho rukami sa mení na divú šelmu. Dosť hlasno vzdychá. Občas si ústa zaborí do jamky medzi jeho plecom a krkom. Vtedy jej muž hovorí:

„Nesmieš ma hrýzť. Žena by to zistila.“

Jemne jej rukou hladká šušku a klitoris.

Žena sa hrá s jeho vtákom. Pritom sa neustále bozkávajú.

Jej vzdychy sa stupňujú a za chvíľu doslova exploduje. Muž je prvý krát svedkom mokrého ženského orgazmu. Má od nej celú dlaň.

Rýchlo sa oblečú a žena mu podá papierovú vreckovku. Idú mestom a občas sa pobozkajú.

Žena je nenásitná. Za chvíľu sa chce zasa milovať. No muž odmieta. Musí ísť domov, aby Noel nič nespoznala.

Odprevadí Karen na stanicu a sám odchádza za chvíľu prázdnym nočným autobusom na opačnú stranu.