Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePolonahý
02. 12. 2008
7
12
2404
Polonahý sadám k monitoru
zastaralého počítača
najprv nádych - skoro ako posledný,
ako keby na hrudi mi zaparkoval
práve parný valec.
Úkony, sťa z príručky gymnastiky
zopnúť, predpažiť a zalomiť.
Storočné skoro svoje ruky.
Konečne - I am ready.
A ideme písať
na štyri stránky - aspoň
nech všetci vidia,
že som skvelý.
Pán básnik - poet
A zrazu po štyroch slovách
samozrejme tých základných
" Johann Wolfgang Mária Amadovič"
ledabolo napísaný prvý riadok... dve
bez významu slová
aj to umocnené
na pár ixtých škrkancov
môjho virtuálného pera.
Zopakované,
ako keby skopírky
v presnom rytme od začiatku
po koniec
klasického formátu A4
v tikote
pohodeného budíka.
.....................
.....................
.....................
Tak nič.
Čo už,
ale zajtra - zajtra Vám to ukážem!
Určite.
12 názorů
Tak tohle si už říkám asi tak dva roky, takže rozumím... :o)))
(mj. oprav si "vyrtuálného" na "virtuálneho" - ježiš, ale jen abys mi nezačal přezdívat Korektorka, hihi)
*t
hana kupčíková
02. 12. 2008
Johann, ja chápem, tiež sa mi to stáva, myslím, že občas každému. Za tu uprímnosť *