Na peróne

Uprostred búrky čakám vlak. A na hlavu valí sa dažďových kvapiek smŕšť. Ja tíško len hľadím neúprostnú vdiaľ. Čakám kedy spoza skál zjavia sa svetlá parnej mátohy. V diaľke už trubadúr trúbi na polnoc. A ja stále čakám. Konečne blíži sa k prvej rannej hodine, keď spoza skál vchádza vlak víťazne. No ja tíško skleslá, bo to len baník, čo zváža uhlie od Novák. A ja znovu zmrzlá tíško čakám vlak. Je o pár ranných hodín viac a ja zmrzlá na koľajoch ležím zvuky vlaku - tie už nevnímam. Hukot - pískot ručných bŕzd. Darmo - rozdupaná, rozšliapaná v zmrzlej krvi leží tvár. A vlak ten posol prekliatia, ktorý som čakala, sťa posla víťazstva, čo syna mi vráti. Ten bez prestávky hnal sa vdiaľ.

---