V dome jej tety

"Pane, daj nech som cudný. Ale až potom." (sv. Augustín)

Kde máš fotku herca, keď si vyjde na lov,
kozmetický vercajg, akné z ideálov,
staršiu sestru s malou, plyšového maca,
niečo, čo sa stráca?

Na kolonáde sa život stiahol do sôch.
Vravíš, že ťa desia, keď ma vítaš boso –
z čoho nemám osoh, kým je tvoja teta
neúprosne tretia.

Budem sladko tokať, až sa vymkneš z handier.
Šváby, prach a brokát, smutný oleander –
naše prvé rande horšie nezačína.
Kým ti horí čína.

Odklíname lásku nad pohanskou mannou.
Siaham po tabascu s gestom veteránov,
s nedopovedanou, obávanou tvárou
ťažkých pôžitkárov.

Strhneš sa a z pultu zhodíš minerálku.
Tuším stret dvoch kultúr na fatálnu diaľku.
A môj plán je kalkul: sex a svätý pokoj.
Sklené tretie oko.

Pod belasý paplón šuchneš skautský mundúr.
Surovo ma naplo (kam s tým? za rotundu?).
Kto tu nosí rundu...?! Na zlomenej harfe
iba sladký parfum.

A krv (kvapká z lustra?). A zúrivý pudlík.
Vráža do balustrád v sústredenom kŕdli.
Hrubo sme ho sprdli za vulgárny slovník.
Zlí. A seberovní.

Dievča, zlez mi z hrude, daj mi ruku a poď.
Ponad veky bude znieť náš tichý ťapot.
Každý iný kápo ti to takto sľúbi
len pomedzi zuby.

Ja sa nehrám... Ak aj, iba s prázdnou flintou.
Ale raz, raz čakaj šesťvalcový hintov,
náruč hyacintov – romantický únos,
keď je v meste plno.

.......

Ó, duch tejto vily, pomáhaj a zbližuj.
Keď sme uľavili každý svojmu krížu,
jeme suchú ryžu – zúfalí a zdraví
ako z Okinawy.





,

---