Doma je len doma

Vraciame sa k sebe zo studených vojen

a už nami zmieta pokoj po boji.

Iba božie mlyny omieľajú svoje.

Iba my sme z toho celý nesvoji.

Vraciame sa k sebe nonverbálnou skratkou,

keď už pekné slovo nemá úroveň.

Pozeráme na štrajk novinárskych škriatkov.

Zábery sú z toho ozaj surové.

Za studenou misou hľadím do pohára.

Po búrke v ňom blúdi malý gondolier.

Text je otvorený – dej sa uzatvára.

Jeho nikto nevyloví za golier.

V zelenkavom tichu vzhliadam k iluzórnym

pravdám o poriadku – v strachu z idyly,

na ktorý ťa sotva viac než upozorním

básňou, ktorej slová sa ti zbridili.

V zelenkavom tichu hrdza žerie kľučky,

nech už na ne nikdy nikto nesiahne.

Aj my toto ticho užívame mlčky.

Pustíme vás ďalej, ale za prah nie.

Viem, že ráno mi dáš valentínske vale.

V uliciach ma zovrú sivé fasády.

Zúfalý a hladný pozriem na sandále.

A len suchý zips ma od nich odradí.

Za studenou misou hľadím do pohára,

v ktorom vánok hojdá prázdnu gondolu.

(Už len aby niekto zbehol pre farára -

ja sa budem modliť a ty kondoluj.)