sub specie aeternitatis

... vieme... vieme?

na periférii dňa sú obrazy už rozmazané
v tvári jej badať únavu
a úľavu
hudobná skrinka hrá hlúpu odrhovačku
dokola a dokola a dokola
nazbláznenie
len jej to nevadí
pozoruje vás prižmúrenými očami a špúli ústa
v štrbinách zreničiek je iba váš bezfarebný obraz 
až na sietnici
kde ste hore nohami dávate aký taký význam
nesplývate
statočne
a zbytočne vytláčate balvany do kopca a dočahujete ovocie
iba o tom ešte netušíte
že aj vo večných hodinách môže zastať čas
robíte si miesto, ktoré nikdy nevyplníte
nedokážete to
neustále kamsi chvátate
vädnú kvety, šuští naškrobená bielizeň a vonia káva
*
*
*
z hľadiska večnosti (všetko) nepodstatné

---