Inkvizícia

paradoxne napísané v dobe, keď som bola šťastná. (alebo nie?)

Zimomriavky nostalgie

vrývajú sa pod kožu

Staré mesto – tiene Stínadiel

adrenalín stúpa

klesám na zem

kľačím a odriekam

svoje pámbozaplať

za každý slnečný lúč

 

Schúlená

za sklom vo výklade

rozmaznané decká

ukazujú prstom

na bosorku v klietke hanby

minca sa kotúľa

do kanála

nechty okúsia tvrdosť betónu

 

Kostolné zvony

odbili koniec

zamračení pokrytci

sa trúsia jeden po druhom

na prstoch zvyšky svätenej vody

na perách načatá hádka

na čele stáda kráčaš ty

bez chrbtovej kosti

 

Zmizol si za rohom

no stále ťa cítim

ako skazenú rybu

skysnuté rozliate mlieko

už nad ním nemienim plakať

Bože, daj nech ma načisto neupália

Amen

 

---