into the wild

     Milujem ťa – píše mi Danka. Sedím na gauči a pozerám do slnka. Nie, vlastne už tretí deň padá sneh. Hromadí sa v uliciach, ktoré takto nahobielo vyzerajú takmer bezbranne.
     Ráno prerážam túto farbu. Pomaly stúpam na prístavný most. Jednotka, dvojka a spojka - nasrať, cicka predo mnou sa nevie rozbehnúť a tak brzdím. Na ten kolos podo mnou som nezvyknutý. Stierače zmývajú sajrajt zhora a do toho mi hrá akási ezoterika od Bloodyho, môjho nového známeho, ktorý sedí vedľa. Rozpráva o akomsi Hromim, či Danom s ktorým zakladali kyberku. Zaraďujem sa. Nad mostom stúpajú kovové konštrukcie žeriavov. Biele. Stačí otvoriť krídla a vzlietnuť na východ.

     Na Bajkalskej vyhadzujem Bloodyho. Onedlho sa sťahuje do Indie. Pozerám na starnúceho dlhovlasého muža v tridsiatke. Tacká po prechode. Šmýka sa. Držím palce.

     Vo firme je ticho. Prechádzam tmavou chodbou do kuchyne. Keď fajčím volá Judita z Banskobystrického artfora. Že nutne potrebuje titul z Taschenu, názov, ean, pre takého krásneho muža. Usmievam sa. Neskôr píšem objednávku do Kolína - Dear Simon - Order important for lovely man...

     Sedím v kancli a počúvam last christmas. Za oknom padá sneh. Klišé. Pozerám do neba. Vidím v ňom seba, tehotnú Danku, Indiu a zen a lezenie a Castenedu, ktorým som bol kedysi posadnutý. Tento konečný život a priestor v ňom. Rýchle oblaky vo vetre a čas, kde stále padá sneh.

---