Červené oči

Dielo by malo byť zrkadlom duše, čo si však z tohoto možno o mne myslieť? Popravde je mi to vcelku jedno, :-). Príjemný deň.

Som tu a čakám,
naprázdno do vzduchu hmatám,
spálený,

do ohňa ku mne príď,
ja neviem za tebou ísť,
v srdci dva meče,
krv z úst mi tečie,
pod nadvládou červených očí,
moja myseľ sa k tebe točí,
že telo čo bolo moje mi nepatrí,
myšlienky po svete roztratí,

som neznámou čmuhou na bielej stene,
bolesť a strach píšu sa v mojom mene,
zovretý v tvojej náruči,
kým slza pery nezmočí,
však ešte chvíľku a srdce mi zhorí,
budem snehom padnutým na pohorí,
som,
nie,
..prečo?

zbohom.

---