Smutná

„Smútok! Ach, áno, smútok!“ vykríkla.

      „Si smutná?“ spýtal sa nezúčastnene.

      „Pripadám ti?“ spýtala sa zase ona hašterivo.

      „Plačeš,“ sucho skonštatoval.

      „Naozaj?“ spýtala sa neveriacky a prešla si prstom po líci. Bolo mokré. Ani o tom nevedela.

      „Naozaj,“ potvrdil a vrazil jej facku. Potom sa otočil a vyšiel von. Prudko za sebou zabuchol dvere a odsekol jej prsty na ruke, ktorú za ním naťahovala,  ktorou sa ho snažila zastaviť, ktorou sa ho snažila vrátiť späť.

      Krv sfarbila dvere do šarlátova, ale ona si to nevšímala. Bola taká smutná, že si neuvedomovala  ani bolesť, ani krv striekajúcu všade naokolo.

      Ó, áno. Smutná.