Lístoček

originál: Listok; autor: Michail Jurjevič Lermontov preložil: Johann Wolfgang Mária Amadovič ----------------------------------------------- Preklad z ruského jazyka.

Dubový lístok odtrhol sa od rodnej vetvy. Do stepi – spadol prudkou prenasledovaný búrkou. Od chladu, tepla a smútku uvädol a zoschol až nakoniec dosiahol Čierneho mora. Na brehu Chinara mladá stojí s ňou vietor sa žení zelené vetvy jej láska. Na zelených vetvách morské vtáky sedia. Spievajú piesne z mora panne na slávu. Dubový lístok pri koreňoch Chinary dopadol vysokej. Hlbokou ľútosťou a žalostne - takto jej vraví: „ Ja úbohý Dubový lístok som, čo dozrel pred termínom a vyrástol v drsnom kraji bez cieľa po svete dávno už blúdim. Bez tieňa uschol som bez spánku a odpočinku – uvädol. Vezmite cudzinca medzi svoje červené lístie poznám nemálo príbehov múdrych i divných." „ Na čo mi Ťa ! " - odvetí Chinara „ Si zoschnutý a žltý. Synovia moji sú mladí a svieži Videl si mnoho ! Ale na čo sú mi tvoje príbehy. Môj sluch utlmili dávno už morské vtáky. Choď o kúsok ďalej – Nepoznám Ťa ! Slnkom som milovaná a kvety moje jeho farbu a lesk majú. Do neba svoje konáre som rozprestrela tu na samote a konáre moje chladné more umýva" lístoček.

---