boli. niekde je o sedem

neviem presne

možno som sa len nemal zobudiť

každé ráno

je to ako deň predtým
hudba bez odpovedí prečo by som mal
vravieť ľuďom svoje mená

počkajú na mna do desiatej
nedaruje mi úsmev a nedá ruku
nočné mory o objatí

všetci ste šialení

nechcem počuť všetky tie nezmysly
mám choré myšlienky a len tak:
dajte mi pokoj-- nesúdim podľa stupňa
sú reči? zaslúžim viac než len slová o tom že
hlúposti vravia

sa spýtam
by som chcela vedieť cenu

Prestanem dávať. Súcno v dvoch prejavoch. Na obzore dôsledky.

---