Ako nemať starosti so školou

                                                                              Úžasná Žaba                  

    V 21. storočí, presnejšie okolo roku 2009, bola doba veľmi krutá. V školách učitelia mučili žiakov, dávali im kopce úloh, žiak bol úplne unavený. Až do jedného osudného dňa. Vtedy prišiel do jednej školy poštár. Vypadol mu list a našli ho žiaci nejakej triedy. Prečítali si ho a tam bol príbeh,  ktorý všetko zmenil. Celé 21. storočie sa prevrátilo naruby a stala sa vec,  ktorá sa mala stať už veľmi, ale veľmi dávno.

        Príbeh sa začínal klasicky: Kde bolo - tam bolo, až sem sa to dostalo, v ďalekých prahorách, kde sa voda sypala a piesok sa lial, za 258 hradmi bolo kráľovstvo Žabowood. Toto kráľovstvo bolo veľmi populárne a vládla tam kráľovná Žabka - Podvodnica.. 3. 1.306 porodila krásnu dcérku Žabku - Placku. Bola veľmi sploštená, ale bola na seba aj tak veľmi pyšná, a jej mamička ju mala veľmi rada.  Nedala na ňu dopustiť. Plackin otec, kráľ Žabiak Tretí Očarujúci, kráľovnej manžel, sa preveľkou smolou nedožil toľkého šťastia, vidieť svoje potomstvo. Žabiak zomrel veľmi záhadne, keď išiel do kráľovského rybníka loviť potravu a zrazu sa utopil. Táto záhada sa riešila veľmi dlho, ale na záver neprišli, a tak okolo roku 707 bolo celé vyšetrovanie ukončené.

       Placka chodila do školy, bola usilovná siedmačka, a keďže už bola v puberte, začala sa zaujímať o žabiakov. Samozrejme, každý by ju chcel, keďže pochádzala z kráľovskej rodiny, a bola následníčka trónu, .Dievčatá na ňu neskutočne žiarlili a robili jej zle, vysmievali sa jej, nahovárali proti nej žabské učiteľky, a preto bola Placka veľmi smutná. Páčil sa jej Žabiak Oliver,  ale toho si netrúfala osloviť, lebo vedela, že by u neho nemala šancu. Navyše by sa jej posmievali spolužiačky. Raz pred hodinou matematiky, keď už zvonilo, sa Placka postavila, aby privítala učiteľku Vodnú, prezývanú Vodka (túto učiteľku nemala veľmi rada, lebo vždy sa na ňu hnevala, potom jej bublal krk a vydávalo to príšerné zvuky, aj keď malo to jednu výhodu, lebo Placka vždy vedela, kedy si čo môže dovoliť povedať, samozrejme, podľa krku), a vtom sa ozvalo: „Dobrý deň, milé žabky a žabiaci, dnes si napíšeme písomku, lebo sme veľmi pozadu a ja musím vedieť, či môžem prejsť na ďalšiu kapitolu.“ Zrútená Placka sa zvalila na stoličku a vtom pocítila niečo mazľavé na svojom zelenom zadočku s ružovou sukničkou. Chcela sa otočiť, ale nemohla, lebo tam bola prilepená. Skvelé , pomyslela si, a už - už sa jej tlačili slzy do očí, keď vtom si spomenula, že nemá ani gaťky. „Placka, čo sa tam mrvíte?“ ozvalo sa od katedry.  „No, viete, “ zakoktávala sa Placka, „ja som tu prilepená.“ Čože? To sa ti ako podarilo, Placka? Vedela som, že si hrozná žaba, ale urobiť niečo tak hlúpeho a ešte sama sebe, to som si  o tebe nemyslela. Ako ťa to tá tvoja mama vychováva?“ „Ale, pani učiteľka, ja...........“ „Nič mi nehovor, aj tak ti neverím, urobila si to len preto, aby sme nepísali písomku, že?“ ukončila jej snahu Vodka. Placka vedela, že jej neverí, lebo už počula bublanie. Vodka išla zavolať školníka,  nech ju odlepí, a keď sa zabuchli dvere, počula: „Ha, ha, ha , hi, hi, hi, takto som sa už dlho nezasmiala“, povedala Žabka – Parádnica, ktorú Placka z duše neznášala. „Ty potvora,  toto ti nedarujem, viem, že si to bola ty, ty jedna, ani kvákať nevieš.“ Vodka sa vrátila a v pätách mala školníka. Ten musel špeciálnym prístrojom vyslobodiť Placku, ale stalo sa nešťastie. Placke sa odhrnula sukňa, vykukol je zadok, na čom sa smiali kompletne všetci, okrem nej. „Parádnička moja pekná, mohla by si ísť,  prosím ťa, rozdať papiere na písomky?“ povedala Vodka potom, čo sa dosmiala. „Jasné, pani učiteľka.“ Keď už bolo všetko dopísané, Placka bola hrozne smutná, lebo tie odpovede nevedela, vlastne teraz každý nadával na Vodku. Nikto to totiž nevedel. Žabka však dostala originálny nápad a hneď ho išla aj zrealizovať.

       Prišla za maminkou a povedala jej, čo sa dnes stalo. Kráľovná bola veľmi nahnevaná. Placka jej povedala aj o svojom návrhu, ktorý spočíval v tom, ako zmeniť školu. V návrhu bolo, aby kráľovná rozkázala ministrovi školstva pripraviť zákon, kde sa budú písomky písať iba vo vyhradených obdobiach, tak raz za dva roky, a to so špeciálnou stupnicou, 0-15 chýb jednotka, 16-30 chýb dvojka, a ďalej už by bol zákaz známkovať. Päťkrát do týždňa by mali žiaci všelijaké hry, potom rôzne rozhovory  o dnešnej populácii, o žabiakoch a tak ďalej. Učili by sa iba žabacinu a žiadne iné splietaniny, občas matematiku, žiadnu fyziku, ani chémiu! Na hodine by sa mohli rozprávať, kedykoľvek chodiť na toaletu, a všetko by bolo také krásne! Skúšať by sa mohlo, iba keby žiak chcel, a horšiu  známku ako dvojku by nemohol dostať. Nejaké iné otázky z opakovania by tam nemohli byť, iba pár viet z novej látky.   Kráľovná súhlasila (veď čo by pre svoju dcérku neurobila?) a nariadenie putovalo na ministerstvo školstva. Keď na druhý deň prišla Placka do školy, všetko bolo úplne iné ako kedysi. Realita bola taká, akú si Placka predstavovala. Žiadne skúšanie, žiadne učenie, učiteľky boli veľmi milé(aj im sa uľavilo, keď nemuseli nič robiť). Spolužiačky jej ďakovali a už k nej neboli zlé, ale obdivovali ju pre jej odvahu a pre originálny nápad. Aj Oliver za ňou prišiel a odvtedy spolu chodili. Keď kráľovná dovŕšila vysoký vek, nahradila ju Placka s manželom, kráľom Oliverom. Našťastie, ten sa dožil svojho potomstva. Placka mala krásne dvojičky, žabiačika a žabku. Kráľovnú Žabku Úžasnú ešte väčšina služobníctva volala Placka, ale Placke to nevadilo. Medzi jej služobníctvo patrila aj Parádnica, cha – cha – cha.

      Keď písala Placka dokument o tejto udalosti,  navrch napísala: Škola hororov sa môže zmeniť na školu hrou! Keď si listinu prečítali učitelia 21. storočia, všetko zmenili presne podľa nej ! Žiaci sa učia  z každého rožku trošku a aj tak sú múdri! Od týchto čias je školstvo veľmi pekné, každé dieťa sa teší do školy, a tá radosť mu aj vydrží!!!