Rozťaté

*

Prepáč...aj tak mi tvoje básne pripadajú málo poetické ( aj obsahom aj formou ). (hoci máš aj pár svetlých... )

Počkaj ale nie všetký moje básne sú len krváky, vraždy, znásilnenia...tak ako hovoríš..., len sa proste nevyhýbam aj tejto tématike, lebo patrí (bohužial)k životu...a preto keďže zastávam teóriu že poézia by mala byť o živote...takže nemožno tieto skutočnosti ignorovať

najprv si opravím chybu : zbité Keď budem chcieť vedieť o dobe, v ktorej žijeme, kúpim si ranné noviny...tam sa píše PRAVDA ( aspoň by sa mala )...kedy už pochopíš, že poézia má byť o inom...v dnešnej dobe.

Nie o mne ale o dobe v ktorej žijeme

letí to letí.-)) za chvili bude leto../*

fakt si nenapraviteľný vrah...buď mŕtvoly, znásilnené, zbyté... nemyslíš si, že to trochu vypovedá aj o tebe ?! "polnočné prítmie poľných lesov" je akože kde(prípadne kto, čo...) ? ...a ja naivný som si myslel, že si bol na nejakom pútnickom mieste a cestou domov premýšľaš o osude panenky Márie...a tešíš sa na nedeľnú omšu...

jemná odtieň??? Tvojej krvi ružová? ty si fakt STRATENÝ PRÍPAD

dneska jsem potkal kolegyni a měla rozbitou hubu. Znamení ?

vracia....

V podstate ide o jednú spomienku na neskorú sobotu...na cestu MHD...v Bratislave, kedy sa vracá jedna dievčina inák zmlátená a zneužitá...domov s nočnej prechádzky v autobuse ktorý bol "okrášlený" - celý vracajúcej sa mládeže s diskotéky.

a po nej pondelok