Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBúrka
24. 05. 2009
5
3
1129
Autor
illusion
divoký lejak narobí škody
príde si a odíde nečakane
narobí hrmot, tresk a spúšť...
spíš?
tak ťa vidím, tvoju pokojnú tvár
vidím ju aj keď zavriem oči
poznám dobre svoj strach spaľujúci pokožku
a zahrýzajúci sa mi do hlbín... len nemyslieť
nemyslieť
zobuď sa! vstávaj...
nemáme čas na spánok...
teraz...
streda... streda našich dní
tak vyvážená... odtiaľto potiaľ.. nikdy nie viac či menej
o to sa postaráš
a svetlo do rán je vraj liečivé
dozreli jablká
hrozno cedí sladkú šťavu pomedzi prsty tečie a lepí sa
nevidíš čo sa deje?
hľadíš ospalo a neveríš
mám strach...pozeraj....
bolo to tak dávno... dni a noci boli rýchle..
hltavo sme pili z kaluží
poznajúc dobre nebezpečenstvo moru
ale nedbajúc
smäd bol silný, pili sme nenásytne a veľa
prečo ma práve teraz musíš objímať?
teraz...
nemáme čas na bozky
pozeraj ako voda
stromom podmýva korene
topánky mám zapatlané od blata ale ruky čisté
zmráka sa ja sa šúverím
byť druhá... áno? nie? tak áno.. len nebyť bez teba
prosím prosím... neber mi môj chlieb a vodu
vravím ti, že sa pozeraj!
nemáme čas...
príval nás vezme so sebou
biele blesky v nekonečnom priestore
vymysleli iba pre nás dvoch
betón pod našimi nohami je sivý, mraky tiež
a čo nás čaká nevieme
nech to neskončí, nech to nikdy neskončí
neskončí, vravíš
drevo sa triešti, stoná
zvrátené divadlo ...
naozaj musíš ísť? čo mám robiť ja, keď odchádzaš?
naťahujem ruky, uhýbaš...
klopem na dvere a vo vnútri je prázdno
tak ticho...
nebozkávaj ma tak boľavo...
teraz nemáme čas...
chcem byť tebou chcem nepoznať strach
chcem nechcieť tak ako ty
a dám za to všetko čo mám
ale komu? nik odo mňa nič nechce
ani moje prúdy sĺz,
ťažobu za úsmevmi a pochopením
blesky...
hučanie v ušiach
žaloba nikomu a bez obsahu
dôležité je nepýtať sa a neobracať sa
a viera?... mrcha je to... zabudni
nemáme...
kúpem sa v sebe, topím sa
pomôž mi... aha... už tu nie si
stačila chvíľa ... sobota...
dám si sprchu a kávu v tichu po tebe
sediac na stoličke pri okne a hĺbajúc
vietor...
chyby, chyby... ty rovný ja skrútená
ty spokojný ja zmätená
poriadok sveta na váhach
ucítiš
chvíľu....teraz...
neprestaň
mám strach
príde si a odíde nečakane
narobí hrmot, tresk a spúšť...
spíš?
tak ťa vidím, tvoju pokojnú tvár
vidím ju aj keď zavriem oči
poznám dobre svoj strach spaľujúci pokožku
a zahrýzajúci sa mi do hlbín... len nemyslieť
nemyslieť
zobuď sa! vstávaj...
nemáme čas na spánok...
teraz...
streda... streda našich dní
tak vyvážená... odtiaľto potiaľ.. nikdy nie viac či menej
o to sa postaráš
a svetlo do rán je vraj liečivé
dozreli jablká
hrozno cedí sladkú šťavu pomedzi prsty tečie a lepí sa
nevidíš čo sa deje?
hľadíš ospalo a neveríš
mám strach...pozeraj....
bolo to tak dávno... dni a noci boli rýchle..
hltavo sme pili z kaluží
poznajúc dobre nebezpečenstvo moru
ale nedbajúc
smäd bol silný, pili sme nenásytne a veľa
prečo ma práve teraz musíš objímať?
teraz...
nemáme čas na bozky
pozeraj ako voda
stromom podmýva korene
topánky mám zapatlané od blata ale ruky čisté
zmráka sa ja sa šúverím
byť druhá... áno? nie? tak áno.. len nebyť bez teba
prosím prosím... neber mi môj chlieb a vodu
vravím ti, že sa pozeraj!
nemáme čas...
príval nás vezme so sebou
biele blesky v nekonečnom priestore
vymysleli iba pre nás dvoch
betón pod našimi nohami je sivý, mraky tiež
a čo nás čaká nevieme
nech to neskončí, nech to nikdy neskončí
neskončí, vravíš
drevo sa triešti, stoná
zvrátené divadlo ...
naozaj musíš ísť? čo mám robiť ja, keď odchádzaš?
naťahujem ruky, uhýbaš...
klopem na dvere a vo vnútri je prázdno
tak ticho...
nebozkávaj ma tak boľavo...
teraz nemáme čas...
chcem byť tebou chcem nepoznať strach
chcem nechcieť tak ako ty
a dám za to všetko čo mám
ale komu? nik odo mňa nič nechce
ani moje prúdy sĺz,
ťažobu za úsmevmi a pochopením
blesky...
hučanie v ušiach
žaloba nikomu a bez obsahu
dôležité je nepýtať sa a neobracať sa
a viera?... mrcha je to... zabudni
nemáme...
kúpem sa v sebe, topím sa
pomôž mi... aha... už tu nie si
stačila chvíľa ... sobota...
dám si sprchu a kávu v tichu po tebe
sediac na stoličke pri okne a hĺbajúc
vietor...
chyby, chyby... ty rovný ja skrútená
ty spokojný ja zmätená
poriadok sveta na váhach
ucítiš
chvíľu....teraz...
neprestaň
mám strach