gncvkhc

nepýtaj sa ma kde som to stratil
básne boli písané s určitým citom pre vec
žiadne remeslo
lenže cit odišiel
odišlo všetko čo sa dalo nazvať dôverou
všetko čo sa zachovávalo ako krása
ostalo len prázdno a prázdne dni
panebože koľko vecí sa zmenilo
kam odleteli labute z tých básní
kam dospeli tí mladí a vášniví básnici
kde sa to kurva všetko podelo
kam odišiel ten plný šialený život
nájde ho ešte niekto
predpokladám že niekde niečo možno spí
cítim to stále
ale stále slabšie
svojimi receptormi ale ešte vnímam trocha tepla
už niekoľko rokov sa mi však nesníval pekný sen
nepomáha ani prianie sladkých snov pred spaním
usmejem sa a zaspím do tmy ako môj výdych
celý svet sa kurevsky zmenil
ľudia ktorých som poznal sú inými ľuďmi
a ja iba nadávam a hlavu mám ponorenú v hneve
bez nehy a so stále menšou vôľou niečo meniť
kráčam pomalým tempom po dne studne
som...
kto som
japonská tragédia o dvoch dejstvách odohrávajúca sa v pustom lese

---