Zo súkromnej manéže

Rytmus: Veľmi nesúrodý. Miešaš trochejské verše ("že som na tej zemi omylom") s jambicky orientovanými ("menia sa na chvost škorpióna") aj s rytmicky rozpačitými ("predvádzajú tanečné sólo") - to pri čítaní ruší, ruší, ruší. Dosť nešťastne je napísaný hneď prvý verš - v dlhšom rade jednoslabičných slov je ťažké rytmicky sa zorientovať ak ma neusmerňuje sila rozbehu z predchádzajúcich veršov. Rýmy: Pestrá paleta. Rozdelil by som ich na a) uspokojivé ("omylom - prekrylo") b) eufonicky nedostatočné ("zdá - hviezda") c) eufonicky chudobné ("kat - zatlieskať") d) rýmy idúce ruka v ruke s rytmickou anarchiou ("zdá - hviezda", "bozkával - zával") e) rýmy doplácajúce na rytmické bezvládie - rýmy ťažko započuteľné, stratené ("sólo - polôh") Čo sa týka rýmovej schémy, tá je dnes v sonete veľmi variabilná, zvlášť v tercetách, takže "aba cbc" je úplne v pohode a dokonca to nie je až také zriedkavé riešenie. Len je tu riziko, že ak k textu pristúpiš "bezcitne", podarí sa Ti... viď bod e). Obsah: No, budem úprimný, vŕšiš jeden klišéovitý verš na druhý. "Vyhasla moja šťastná hviezda", "Ústa, čo som tak rád bozkával", "v duši aj v srdci nastal zával"... - takéto "myšlienky" spoľahlivo sploštia výpoveď na umelecky nemý text. Čo chýba,je obraznosť, invenčné uvažovanie smerom k originálnej reflexii, jazyková sviežosť, imaginácia... Sorry, Adam, ale tak to vidím.