Na brehu rieky

Aké ľahké je zabudnúť

keď máš v očiach hviezdy.

Aké jednoduché,otočiť sa doprava

a vnímať úplne iné veci

popod mosty

keď sme sa smiali a plakali

a vdychovali svieži deň.

Naozaj to muselo byť?

Tá klamlivá predstava o realite

ktorú si mi nosil na striebornom podnose

a servíroval rovno do postele

ako raňajky.

Znova som vstala

pozbierala som si svoje tajné želania.

Všetky tie krásy,svety,asi je to preč

niečo tu je,veríš...mne nie

nikdy si neveril.