Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sedrevoryt
Výběr: Krytyk
25. 08. 2009
21
0
1416
Autor
Aššurballit
a1
to ráno po námraze
som prechádzal až za roh
až za figaro
so škatuľkou marlboriek vo vrecku
bola cítiť čokoláda
všade veľa čokolády
veľa smradu
prebíjajúceho cigarety
bolo mi zle
ľudia zrážali k zemi svoje tiene
hovorili o utrpení
ja o umieraní
a niekto iný zasa
o malých prsiach ktoré nasávali vzduch
o štyroch rokoch
o svietiacich kolónach áut
a o nociach ktoré boli
príliš krátke na to aby som sa vyspal
a2
tá žena
roztiekla deti
do vlhka papierovej vreckovky
tá žena bez spomienok
za chlapcom v zelenej bunde
čo mal tvár
a kalendárik s vyobrazením
ježiša krista nášho pána
na dvakrát zloženým
to je náš pán - zašepkal
do môjho ucha
a všetko bolo biele zúfalo bielo
všetko malo byť biele
biele steny plášte
biele sestričky
pach
otázky
ako sa máte?
máte nejaký problém
a odpovede
inak by som tu nebol
bez kurva
inak by som tu nebol
opakovanie
stále tichšie a tichšie
a potom stolička s preliačinou
na zadok
rozpamätávanie sa na cesty domov
na rozkrojený mesiac rozďavené chodníky
na preplnené popolníky smetné koše
a na samého seba
vlečúceho sa mestom
mlčiaceho do davu
okolo ženy predávajúcej melóny
a muža kupujúceho slivky
až do vypršania času
do odchodu
o tom ako som videl
ako sa roje múch
zlietavali okolo smejúcej sa mŕtvoly
jedného chlapíka s fúzami a smiešnou bielou bradou
a mne to prišlo krásne
a3
rána dlhé dni ako jeden
a noci príliš krátke
na to aby som sa vyspal
kolotoč
od víkendu do víkendu
od siedmej do tretej
od mánie do depresie
nemať nič na práci
sedieť pozorovať
muchy ako sa snažia preletieť
cez sklo okna
ako do neho plnou silou vrážajú
a potom veľká biela postava
rýchlym pohybom
dlane zabije
nič si o tom nemyslieť
odtrhnúť hlavičky krídelka
nič neznamenať
to ráno po námraze
som prechádzal až za roh
až za figaro
so škatuľkou marlboriek vo vrecku
bola cítiť čokoláda
všade veľa čokolády
veľa smradu
prebíjajúceho cigarety
bolo mi zle
ľudia zrážali k zemi svoje tiene
hovorili o utrpení
ja o umieraní
a niekto iný zasa
o malých prsiach ktoré nasávali vzduch
o štyroch rokoch
o svietiacich kolónach áut
a o nociach ktoré boli
príliš krátke na to aby som sa vyspal
a2
tá žena
roztiekla deti
do vlhka papierovej vreckovky
tá žena bez spomienok
za chlapcom v zelenej bunde
čo mal tvár
a kalendárik s vyobrazením
ježiša krista nášho pána
na dvakrát zloženým
to je náš pán - zašepkal
do môjho ucha
a všetko bolo biele zúfalo bielo
všetko malo byť biele
biele steny plášte
biele sestričky
pach
otázky
ako sa máte?
máte nejaký problém
a odpovede
inak by som tu nebol
bez kurva
inak by som tu nebol
opakovanie
stále tichšie a tichšie
a potom stolička s preliačinou
na zadok
rozpamätávanie sa na cesty domov
na rozkrojený mesiac rozďavené chodníky
na preplnené popolníky smetné koše
a na samého seba
vlečúceho sa mestom
mlčiaceho do davu
okolo ženy predávajúcej melóny
a muža kupujúceho slivky
až do vypršania času
do odchodu
o tom ako som videl
ako sa roje múch
zlietavali okolo smejúcej sa mŕtvoly
jedného chlapíka s fúzami a smiešnou bielou bradou
a mne to prišlo krásne
a3
rána dlhé dni ako jeden
a noci príliš krátke
na to aby som sa vyspal
kolotoč
od víkendu do víkendu
od siedmej do tretej
od mánie do depresie
nemať nič na práci
sedieť pozorovať
muchy ako sa snažia preletieť
cez sklo okna
ako do neho plnou silou vrážajú
a potom veľká biela postava
rýchlym pohybom
dlane zabije
nič si o tom nemyslieť
odtrhnúť hlavičky krídelka
nič neznamenať