Na prázdny umakart

Po dlhšom čase opäť sa vraciam k vynikajúcemu slovenskému maliarovi a k jeho obrazom. A s jeho osobným súhlasom dovolil som si napísať ďalšiu báseň na jeho obraz, ktorý ma zaujal. Na počesť : Adama Geša (21r) z Muranskej Dlhej Lúky - autora obrazu.

Na prázdny umakart

 

 

 

 

Do zárezov – dlátom vytesané

v trojfarebnej rovnomerností

v rovnomernom súbehu

na malej časti

štvorcových metrov

sporo odetých – drevených dosák

v absolútnej dokonalosti

nehodnou rukou – maliara,

čo v bezprostrednej blízkosti

pred svetom - sťa Boh

vo svojom umení – sa javí

zobrazená – ženská nahota

v ľudskom svedomí.

 

 

 

 

 

V zádumčivom pohľade

v očakávaní, možno na Golgota

z výšky Tvojich vlasov

bezduchým pohľadom

smerom do prázdnej izby – do priestoru !

Spod Tvojich rúk

sťa modla

sťa Tvojich hriechov – prievan

sťa – možno z Teba

iba kúsok...............

............proste Tvojich zmyslov – žena !

 

 

 

 

 

Na drevenom podnose

na klinci hrdzavom

zavesená...........sťa Tvoja múza !

---