Ecce ego mitte me

Pán mi dal milosť , že to písať z Lásky smiem ,že nádej môže zakvitnúť na lúke pustej , na ktorej nič nerastie...

Prišla láska ,  ktorá svet prikryla svojou predrahou Krvou , nenechala ani jeden kúsok bez nesmiernej lásky...

Nechala zakvitnúť púšť ľudských sŕdc ,kde  nebol kúsok , ktorý by nebol zranený...

Vyliala balzam hojaci všetky rany , neobišla ani jedno srdiečko Božieho dieťatka. Nebeská Mamička ,nežná to láska voči synom a dcéram tohoto sveta

Zahŕňaj nádejou , že svet bude oveľa krajší ,keď budeš Ty prosiť svojho Syna...

 

Pán mi dal milosť,hlbšie sa skloniť pred nekonečnou Láskou , ukrytou v kúsku bielej hostie – Tvoje predrahé Telo bolo a je stále ochotné prebývať vo všetkých bohostánkoch sveta...

Ó úcta a bázeň  ma v nežne hrejivom objatí , zahaľuje posvätným tichom  Tvojej prítomnosti , ktorá každým okamihom napĺňa moje maličké srdce životom.

 

Prevelebná si sviatosť Oltárna vystavená k adorácii a pohľadu všetkých Tvojích detí...Hľa prichádza ten ,čo je tichý a pokorný srdcom.

Nechá tiecť prúdy živej vody , vylieva a tá preteká púšťou nášho srdca , zavlažuje suché pery prahnúce po dotyku vody, vody živej.

Hasí smäd , ten nekonečne veľký smäd po Tvojej láske...

 

Ó moja milovaná Matka , Tvoje malé deti sa k Tebe túlia, túžia piť so živej vody Srdca Tvojho milovaného Jednorodeného Syna , nášho Pána...

V diaľke už stonie nemý výkrik , smädných sŕdc...

Počuť len plač , nárek nad nezmyselnosťou života , ktorý nespočinie v Otcovi.

Úľava napĺňa prosiacich silou a požehnaním i nádejou , ktorá sa vylieva v sile pokornej modlitby...

 

Hľa prichádza ten , čo Lásku dáva bez rozdielu spravodlivosti alebo sympatickosti , sme Božím stvorením ,jediným originálom na celej zemi...

Človeka nenájdeme len tak , je tu  Niekto , kto ho chráni pred nepriazňou , svojou mocnou Pravicou....

 

Alleluja ,chce spievať naše bolestné srdce, ktoré spočinulo v Tebe v Bohu živom...Nádej , čo vytryskla bez Tvojho pričinenia , dar , ktorý dostane každí kto bude vzývať Tvoje sväté meno!!!

 

Pokojom zahalí to čo bolo ranami odkryté, zacelí prenesmierne rany...

Každá kvapka krvi sa podstate stane kúskom srdca ,beda tomu čo nové záplaty z rán iných strháva , bo nie je v ňom kúska hanby pred najdrahším priateľom,

ktorému srdce krváca...

 

Ó bremeno kríža , čo Kristovi plecia ráňa , nesie ho pre Teba , z lásky ,aby si nezahynul , ale žil !!!

Márna je snaha človeka , čo svoj život nebuduje na Kristovi...

znie pieseň chvál na tichom a pustom mieste!

 

Duša , človeče, nesmrteľnosťou žiari iba v láske nebeskej , a nie v sláve svetskej.Nesnaž sa stavať svoju budúcnosť na piesku , príde Voda a zmetie Teba aj Tvoj dom.

Choď,nájdi skalu Života , ktorou je Kristus. I keď bude voda sa liať a piesok silou víchrice okolo neho preháňať – nepadne lebo má pevné základy....

 

Tu padá semiačko Tvojej lásky – ó pôda , ktorá ho živíš , aby rástlo do krásy...

Voda , čo sa leje v nevelkom prívale , neodvlečie ho preč lebo koreňom je  Sám ,ten čo Život dáva...

Príď a vylej prisľúbeného Tešiteľa a daj odvahy kráčať vždy vo svetle Kristovom...

 

Bez Teba je človek ako vyschnutá ratolesť , čo sa na púšti vetrom zmietaná kymáca ,ó pevný základ , ktorým je viera v Teba ,dáva istotu ,že nehynieme bez Tvojej odpúšťajúcej Lásky , Ježišu...

 

Ty , svetlo ,ktoré zem zalievaš pokojom i nádejou ,prikry nás , schovaj do Srdca svojej Matky , aby sme boli v centre života Najsvätejšej Trojice...

Ty , milosrdenstvo hodné lásky , odpúšťaš tým , čo Ťa s pokorným srdcom hľadajú – dávaš sa im nájsť...

 

Poklad , Ty perla neba i zeme , Chválim a velebím tvoje sväté meno ó Predrahý Ježišu .

Teba chcem chváliť každú sekundu svojho života.Nesmierne miluješ všetkých aj naviac ubiedených hriešnikov – Ty dobro samo...

                

Ó Ježiš , Ty dobro presahujúce všetky dúfania , skladáš sa do rúk nežných milujúcich detí...

Voláš na ne každým okamihom ich krátkeho života :“Poď za mnou !“V tichu znejú tieto slová ako nádej na nový začiatok , na všetko čo si prisľúbil

dať svojim maličkým...

Ty Láska , ktorá hľadí na ne neskriveným  pohľadom na túžbu i nemé výkriky bolesti...

Srdce , ktoré to pre nás z lásky vytrpelo , nie pre naše zásluhy , ale pre neuveriteľnú LÁSKU voči nám....

 

Bázeň napĺňa dušu , čo v kútiku srdca nepochybuje o dobrote Nebeského Otca voči svojím deťom....

Neschádza mi z mysle dňom i nocou Tvoje sväté meno ,Ty Tvorca pokoja a odpočinku...

 

Hľa , je tu moment , čo do uší mi prediera vzdych dieťaťa. Trpí , a predsa jedine Ty si mu útechou v súžení...

Ó pohľad Tvojich nežných oči, spočíva na mne , dávaš sa mi celou svojou Bytosťou – už nežijem ja ,ale Ty žiješ vo mne...

 

Neodchádzaj vtedy ,keď potrebujem Tvoje odpustenie , neodchádzaj odo mňa preč, keď neviem čo Ti mám povedať, nenechaj ma napospas tomu čo sa bojím poznať- pookrejem v Tvojom nežnom dotyku..

 

Už poznám odpoveď na to čo mi hovoríš , len moje srdce ešte nie pripravené to poznať ,ó Ty kolíska porozumenia a sladkosť môjho života , Ty ,ktorý dávaš nádej , že všetko bude dobré  , a to čo je zlé, sa na dobré obráti...

 

Ty , Slovo , ktoré prebýva medzi nami. Narodil si ako človek i Boh zároveň a predsa si tak nesmierne velebný...

 

Môj Ježiš , si spásou a nik nie je ako Ty , iba Teba patrí vďaka za to , že žijem , že ťa môžem poznať i za utrpenie , ktoré sa deje i vo mne.

Dávaš radosť zarmúteným , šťastie tým čo Ťa oň ani neprosia z bázne voči Tebe...

Predrahé Telo  a Krv , vyliate pre naše hriechy a urážky voči Tebe , naj láskavejší a najdrahší  Spasiteľ.

 

Dotkni sa mojich očí , nech môžem hľadieť na Tvoju svätú tvár. Dotkni sa môjho srdca nech nie kameňom , len tichým nástrojom lásky.

Príď Duchu Svätý , dotýkaj sa našich sŕdc , nech nie sú tým smetiskom hriechov , ktoré sme si tam naukladali , požehnaj poklad našich sŕdc , ktoré sme tak bezpečne zakopali , ó Ty Duchu lásky a pokoja...

 

Zaodej nás do večnej nádeje pre Tvoje orodovanie , Ty môj strážny anjel .

Velebí moja duša Pána a môj duch jasá vo svojom Spasiteľovi...

Predrahá Matka prebodnutá mečom nenávisti a ľudskej úbohosti i zbabelosti prosím o ochranu pred nečistotou a nepochopením sveta, Ty , ktorá chrániš svoje deti plášťom Tvojej nehy...

Tvoje Nepoškvrnené Srdce si uchováva obraz Najsvätejšej Trojice...

 

Bože môj , Ty poklad , tých čo Ťa celým srdcom hľadajú , Ty nádej večnej radosti , Ty útočište hriešnikov ,Ty milosrdenstvo bez konca a výnimiek...

Otecko , Ty, ktorý tak nesmierne miluješ , dávaš okúsiť utrpenie Tvojho Syna...

 

Krása hľadieť na Tvoje diela očami ducha a nie tela , najkrajší zážitok pokoja

nádhera západu slnka – divadlo Tvojej svätej Pravice , ktorá dáva poklad nášmu srdcu... Ty , ktorý dávaš existenciu svojim vlastným Bytím , vdychuješ nám život , ktorý je krásny..

dávaš slobodu , ktorá nebrzdí , ale rozvíja

ukazuješ úzku cestu , ktorá vedie iba ku Tebe...

 

Zázrak sa stal , Tvojím dotykom , na milovanej dcére , ktorá Ťa tak veľmi miluje a nevie ako Ti to dať najavo ináč ako bázňou a strachom...

I pokoj do jej srdca si vložil k stíšeniu ju vedieš , aby počula Tvoj naliehavý šepot o jej spáse....

 

Vietor i dážď čo oblohou sa preháňa  pravé v tento čas ,svedčí iba o jednom o Tvojej nesmiernej láske ku všetkému životu..

Obraciaš sa v ústrety svojim márnotratným deťom a privádzaš ich domov...

Boli mŕtve , stratené , hladné i ufúlané od hriechov i špiny a Ty ich predsa čakáš , aby si ich zavinul do láskavého odpustenia a milosrdenstva.

Odeješ ich do čistých bielych krstných košielok , i otočíš list na ich knihe života na nepopísanej strane a vraciaš im to čo svojou hriešnosťou stratili - Tvoju nekonečnú lásku...

 

Ponúkaš im to , čo bez cieľne zahodili , aby sa znova mohli stať Tvojimi Božími deťmi

Koľkými urážkami ho častujeme a neodvrhne nás pre naše neprávosti , hoci Ho to nesmierne bolí , dal nám slobodu sa rozhodnúť, či budeme kráčať s Ním alebo proti Nemu....

---