Pravek

Muž vyzrel z jaskyne. Na začiatok jesene bola vonku riadna zima. Vrátil sa na chvíľu k ohňu, ale škvŕkanie v žalúdku odháňalo driemoty. Prehodil si cez seba huňatú kožušinu a aj keď sa už stmievalo, vybral sa do vzdialenej jaskyne, zohnať niečo pod zub. Druhú kožušinu napustenú lojom skrútil do batôžka a priviazal si ju na chrbát. Bolo po daždi a na tmavej oblohe sa černeli ešte tmavšie mraky. Zatiaľ nepršalo.

Opatrne kráčal po rokmi vyšľapanej cestičke. Občas zazrel v tme lesknúce sa oči, ale nepočítal, že by sa niečo odvážilo zaútočiť. Šelmy väčšinou napádali iba starcov a deti, ktoré nemali dosť síl sa ubrániť. Muž bol práve v najlepších rokoch a sily ho zatiaľ neopúšťali.
Cesta k susednej jaskyni sledovala potok. V najužšom mieste ho bolo treba preskočiť za pomoci priviazanej liany.
Podarilo sa. Pre istotu skontroloval niekoľko pazúrikov, ktoré za posledné obdobie vyrobil a ktoré slúžili v jaskyni ako platidlo.
Pri skoku cez potok nestratil ani jeden.
Keď sa dostal na stráň nad potokom, uvidel v diaľke svetlo ohňa pri veľkej jaskyni. Hlad ho pomkol, aby sa skoro rozbehol.
Veľkú jaskyňu obýval priekupník. Lovci z okolia mu nosili ulovenú zver a za to dostávali nové zbrane alebo kvasený nápoj z ostružín.
Keď sa muž dostal do jaskyne, prekvapilo ho, že v nej skoro nikto nebol. Iba vzadu pri stene sa mladý pár prehrabával medzi dávnejšie uloveným mäsom.
Nové kresby pri vchode do jaskyne boli ešte slabšie ako minule. Muž mal rád umenie, ale lovci, ktorí pravidelne zdobili jaskyňu pomaly strácali invenciu.
Ku mäsu ani nešiel. Pazúriky, ktoré za posledné obdobie vyrobil, nestačili ani na staré odrezky.
Od priekupníka si vypýtal za dve hrste rozmliaždených obilných klasov.
Priekupník sa ho spýtal:
"Čím budeš platiť ?"
Muž mu ukázal pazúriky.
Priekupník mu po dlhom prezeraní platidla pod horiacou fakľou, trčiacou zo škáry v stene, nakoniec povedal:
"To je málo, dostaneš iba jednu hrsť!"
Nedalo sa nič robiť. Hlad je hlad a priekupník má všade kamarátov, ktorí by v prípade potreby rýchlo pribehli a muža by mohli ľahko zraniť. Pred tuhou zimou nechcel riskovať a preto zobral so šomraním hrsť ovsa.
Keď odišiel z veľkej jaskyne, ani sa neobzrel.
Život je stále ťažší a za chvíľu sa nebude dať prežiť.
Vrátil sa tou istou cestou domov ustráchaný, aby mu jeho nákup nezobrali dravé zvery.

(Pretože mám rád jednoduchosť, prečítaný text sa dá napísať aj takto: Vybral som sa dnes okolo štvrť na deväť večer do Tesca kúpiť vrecko ovsenných vločiek)