Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seLístie
10. 11. 2009
20
23
3151
Autor
damaxy
tak dávno ste mi nepísali pane
bojím sa
azda - zabudli ste na mňa?
aj dni aj listy mám už spočítané
boli ste smutný neveselý
Vaše slová krátke a
odpovede boli poredšie
avšak vždy ma potešili
tak píšem Vám ja dnes
že chýbate mi pane
toľko mám otázok
mnoho nedopovedané
rozsvietim svetlo
stôl prestretý je
tak...
klopať netreba
vojdite
a poseďte tu pri mne
23 názorů
Karpatský knihomoľ
25. 11. 2016Nechystáš sa ešte upratovať a nájsť ďalšie? Atmosférou mi báseň pripomína jednu od Ivana Galla a toho ja rád.
mořský koník
27. 04. 2012Manuamanua
23. 07. 2010Pomerančová
11. 11. 2009
Text ma pritisol ku stene s naliehavosťou zpomienky na prvú návštevu u pani Hany Ponickej.
Pýtali sme sa, a všeci v dedine nám prstom ukazovali do rozpadajúcej zemanskej kúrie obrastenej plameňmi žihlavy. Strmé schodište, z oboch strán, čo viedlo od dob malého cisára ku dverám, bez kľučky. Vyzeralo to, že vchod je ťažkými dverami nepreniknutelne zatarasený. Klepali sme, prvý raz, druhý, ..., búchali ..., nazerali dierkami po železných nástrojoch vo dreve, ale vracali sa nám iba znehybnené ozveny do letného popoludnia nedele.
Hádam nie sú doma, ... keď sa nám za chrbtom ozvalo pridusené ale zretelné "slobodno!".
Do dverí stačilo ľahko postrčiť, sami sa otvorili - cez tmavý pitvor bolo vidieť stol v kuchyni. Za stolom sedela žena, vyzeralo to, že nás vyzerá odjakživa, iba čo zrakom odbehla od listu, nad ktorým sa s perom v ruke skláňala. Dvere sú vraj dňom nocou otvorené, pre každého, ... a nech sa len k nej prisadneme, nemá čo skrývať, len čo dopíše list prvému mužovi - Števovi Žárymu. Riadky listu pribúdali z ľava do prava, vedené rukou z blízkosti srdca. Čítali sme ích rovno pod prstami, odkiaľ sa vynárali. Za oknom začal padať prvý sneh ... :)