.kam?/a cestu si nevyberáš/

Hladil drevo. Povrch bol častým dotýkaním až matný. Zdalo sa, že palica mu v rukách celkom ožíva. Ako dievča, ktoré tancuje. Ako žena, ktorá mäkne pod jeho prstami. Ako kurva, ktorá malátnie po milovaní.
  Hmyz stíchol v očakávaní búrky. Ťažké mračná už sedeli na vzdialenej vyvýšine. Na listy padli prvé kvapky.
  Namáhavodýchal. Po rozmočenej lesnej ceste stekala voda. Palica sa hlboko zabárala do blata, s ťažkosťami dvíhal nohy v starých bagančiach. Pot sa miesil s dažďom, podchvíľou si utieral tvár. V duchu si nadával. Ak by sa vybral ešte pred brieždením, tento lejak by ho nezastihol.
  Zo zatuchlej trávy stúpala para. Kam kráčaš, tulák? Muža premkol pocit, že ho niekto sleduje. Kam kráčaš? Pýtam sa ťa druhýkrát. Zdalo sa mu, že počuje hlasy. Pevnejšie zovrel bakuľu, a pridal do kroku. Neutekaj. Nepríjemný pocit mu pevne zovrel srdce. Zastal a rozhliadol sa. Z vnútorného vrecka vytiahol cigarety. Roztrasenou rukou sa pokúšal škrtnúť zápalkou.

  Ten chlap je naozaj smiešny. A fúkla mu do ucha.

  Niekto, niečo mu zahvízdalo okolo ucha. Zdesený sa zháčil a divoko sa začal triasť. Ak by sa prizrel lepšie, zbadal by, ako sa pred ním zvlnil vzduch.
  Búrka ako prišla, tak i odišla, hmyz ožil. Zase spara.
  Daj si dole kabát. Obliala ho horúčava. Úchytkom si vyzlieka ťažký vojenský kabát, potom košeľu. Na slnku ostro zasvietila jazva tiahnuca sa od pŕs až po slabiny.

  Zaujímavé. Končekom prsta, jemne, tak aby ho veľmi nevyľakala, mu prešla po tej červenej čiare.

  Zrazu sa cítil veľmi dobre. Ihličie voňalo. Vzduch bol celkom svieži po daždi.
  Objala ho. Pevnými prsiami sa mu pritisla na chrbát.
  Roztriasli sa mu kolená. Na chvíľu mal pocit, že sa s ním krúti celý svet.
  Priložila hlavu k lopatkám a počúvala ako dýcha. Počúvala ako mu bije srdce. Búšilo ako o život, akoby chcelo dostihnúť zameškaný čas.
  Pohladila ho po tvári. Dlaň jej zadrhávala na dvojdňovom strnisku. Ukazovákom mu opísala kontúry pier.
Oddýchni si, tulák. Poodstúpila.
 Tráva ho príjemne šteklila a monotónne bzučanie uspávalo.

  Prebral sa na akési skuvíňanie. Bola tma. Zima mu už vliezla pod kožu. Len po hmate našiel kabát. Kdesi v ďiaľke svietili okná domov. Vstal, a vybral sa opačným smerom.