Hrana

Mlčím a hľadím do prázdna

na tiché chvíle splynuté v jednu

všetko sa kazí a my sa snažíme

vyzerať okej

a.. darí sa nám

dáviť a grcať a grcať a srať

poďme už konečne na všetko srať

žijem na hrane

zahaľujem sa len aby si nevidel

moje skutočné ja

pre teba som bosorka

v objatí ženskej krásy

čakám že opäť prídeš

voňavý a zničený od samoty

ufúľaný od hlavy po päty

presne taký ako chceš byť

a ja z teba zlížem tú kolosálnu drinu

pýtam sa a čakám odpovede

ktoré by mi pomohli odpustiť

pritom prsty na rukách robia vždy

tie isté krúživé pohyby

po vzdušnej čiare čakania

neprichádzaš a ja ťa už nečakám

a potom sa zrazu ukážeš a všetko sa znova roztočí

tlkot srdca a rytmický tanec medúz

a ty sľubuješ hory-doly

trčia ti z úst sľuby, vyliezajú von

šeptom balamutia

máš plné vrecká sľubov

ako nálož ktorá sa chystá vybuchnúť

pešiak spadol a nechce sa mu vstať

ja nie som Eva

ktorú môžeš balamutiť

pestovať jej na pleciach vtáčie trusy

ja nie som Eva

ktorá neverí v hriech

moje ramená sú posiate porcelánovými pehami

a zvyškami pierok z anjelských krídel

no moje stopy v piesku robia vždy

neviditeľné čiary budúcnosti

uhlíkom vyrývam do kamennej sochy

čiesi iniciály

nie každý je mŕtvy

tak mŕtvy ako my

dnes večer