Džiii

sedím v bare plnom tieňov

modrých ako perie čudných vtákov

pijem čarovné nápoje

plné červov a plné prázdnych receptov

na šťastie

vyjdem von medzi listy papiera

a šuštiace stránky tvojej knihy

pretože už nechcem byť nažive

ako postava tvojich príbehov

a ani tých mojich

želám si smrť uprostred tvojich nôh

tam kde sa rodí život

a dáva novú nádej celému vesmíru

kedysi si mi povedala že si monštrum

bytosť s očami priezračnejšími ako rána na dedine

zarosené okná

si neuveriteľne krásny človek

a ani jeden jedovatý jazyk ťa nezničí

nedotkne sa ťa smrť pretože to nedovolím

pretože sedím v bare a mám na mále

na záchode si  v zrkadle

obzerám svoju bledú tvár

celý som na zaplakanie ako tak praskám

uprostred pohárov

akoby som bol niekto kto sa necháva inšpirovať

smrťou

priesvitné telo anjela prikrylo sny navždy

v tejto hre meníme iba naše zvláštne mená