Rajuuho príbeh 2. diel

„Takže toto na mňa zanechal môj otec?“ spýtal sa s obdivom Rajuu.

„Áno.“

„Gekou, prosím ťa, porozprávaj mi o mojom otcovi.“ prosíkal Rajuu.

„Dobre, poď si sadnúť.“

Sadli si za drevený stôl a Gekou začal:

„Tvôj otec sa narodil v meste Terin. Slúžil v armáde od jeho osemnástich rokov. Bol to vysoký a silný muž. Každý ho obdivoval a mal vysoké postavenie. Bojoval v nespočetne veľa bitkách. Raz napadlo našu dedinu tisíc banditov z neznámeho dôvodu. Bojovali sme tri dni a tri noci, no banditov nie a nie odohnať. Už sme nemali nijakú nádej, ale vtedy prišiel tvoj otec so stomi ninjami a porazil banditov za jedno dopoludnie. Bol to neskutočne dobrý veliteľ. Som šťastný, že ho môžem nazývať svojím synom. Banditi ho však nenechali na pokoji. O pár rokov, keď si mal dva roky a išiel s tebou ma sem navštíviť, prepadli ho tí istí banditi. Podarilo sa mu ťa ochrániť a banditov zabiť, ale podľahol zraneniam, ktoré mu spôsobili. Odvtedy žiješ tu so mnou.“

„Môj otec bol naozaj hrdina.“

„Áno, to bol. A nie hocijaký.“

Na Gekouovi bolo vidieť, že bol smutný. Rajuu to videl a chcel ho nechať o samote.

„Vieš čo, pôjdem nazbierať drevo, dobre?“ ponúkol sa.

„Dobre Rajuu, choď a dávaj na seba pozor.“ 

Rajuu odišiel do lesa. Gekou medzitým ostal sedieť na stoličke a smutným pohľadom pozeral na fotku svojho syna, ktorá stála na poličke vedľa stola. Zrazu v ňom zbĺkol hnev. Hneval sa na banditov, ktorí ho zavraždili.

„Ako môže byť niekto taký krutý, že napadne človeka s dvojročným deckom!?“ pomyslel si.

Zrazu niečo započul v diaľke. Ten zvuk sa približoval. Bol to zvuk desiatok nôh bežiacich na tráve, ktorú ich váha pošliapala. Gekou pozrel von oknom. Kto to je? Niečo zasvišťalo vzduchom. Gekou mal už jeden kunai v ruke.

„Kto to je, že vie tak presne triafať z takej diaľky?“

Už leteli daľšie kunaie. Boli to výbušné. Tentoraz však neleteli do Gekoua, ale do domu. Gekou vytreštil oči, kravy zabučali, banditi zvrieskli a plameň vzbĺkol. Všetko sa to odohralo v jednej jedinej sekunde. Banditi boli schopní za jednu sekundu uhasiť jeden život. Tomu sa hovorí vražedná rýchlosť. O pár hodín sa Rajuu vracal s plnou náručou dreva. Niečo zacítil. Bol to pach dymu. Keď došiel ku domu, uvidel zrúcaninu domu. Domu, v ktorom vyrastal.

„To nie! Gekou!“ zareval.

Prišiel k zrúcaninám, a to čo tam videl, nikdy nechcel vidieť. Ležal tam Gekou bez známok života.

„Gekou nieee!!!“

Slzy mu tiekli potokom. Za jeden deň mu zničili všetko. Domov a rodinu. Už nemal žiadnu nádej. Čo s ním teraz bude? Nemá kam ísť.

Pomsta. To bolo jediné, na čo myslel. Musí pomstiť svojho dedka. Teraz má konečne príležitosť ukázať svoje schopnosti, ktoré vylepšoval päť rokov. Hnev, odhodlanie a odvaha. Tieto pocity lomcovali jeho telom. Z trosiek vyhrabal zbrane, ktoré naňho zanechal jeho otec, pozrel sa na horizont, na zapadajúce slnko a cítil, ako v ňom rastie vzrušenie. Už sa nemohol dočkať pomsty.