Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Rajuuho príbeh 4. diel

19. 05. 2010
0
0
1153
Autor
Ninja Peti

 

Pri ústí Hinjinskej rieky bola jedna nemenovaná jaskyňa. Toto bolo sídlo odbojnej skupiny.

Keď sa Rajuu prebral, uvidel kamenný strop. Obzrel sa, a zistil, že leží na posteli v kamennej izbe. Zrazu sa otvorili dvere a vstúpila jedna žena oblečená, ako slúžka. Ozvala sa:

„Pane, už ste sa prebrali?“

Rajuu na to nevedel čo povedať. „Pane“? Veď on bol obyčajný sedliacky chlapec.

V pozadí sa objavila ďalšia postava.

„Hotaru, prosím ťa, mohla by si odísť?“ ozvala sa.

„Ach, pravdaže, pán Tezou.“

„Tezou???“ pomyslel si prekvapený Rajuu.

Hotaru vyšla von z izby a Tezou zasa vošiel.

„No ako sa máme?“ spýtal sa Rajuuho.

„To vy ste ma zachránili?“

„Síce to nie je odpoveď na moju otázku, ale áno.“

„To bola vaša špeciálna technika 24 úderov, že áno?“

„Ako o nej vieš?“

„Viem o vás všetko, ste totiž môj vzor.“

Tezou sa usmial.

„To ma teší. Áno, to bola moja technika 24 úderov, alebo odborne Hakuten no sho.“

„Prečo ste ma zachránili?“

„Vieš, každá ruka sa hodí vo vojne. Len ešte neviem, či tvoja ruka nebude zavadzať. Zistíme to pri skúške. Keď uspeješ, môžeš s nami bojovať.

Pri slove „skúška“ sa Rajuu mykol a rýchlo sa posadil.

„A...aká skúška?“

„Neboj sa, len nejaký ten súboj.“

„A čo sa stane, keď neuspejem?“ spýtal sa Rajuu so strachom v očiach.

„ Budeš dobrí na varenie. Vieš variť, nie?“

„Áno, viem.“

Vtom sa Rajuuovi skrivila tvár a zakričal:

„Áááuu! Moje rebrá!“ ľahol si.

„Ešte sa musíš zotaviť. Šurikeny ťa zasiahli tak nešťastne, že máš prasknutú jednu kosť v chrbtici.“

„Prosííím???“ nechcel tomu veriť Rajuu.

„Áno, tak to je. Zatiaľ sa maj, ešte sa stretneme.“ Povedal Tezou a pomaly vyšiel z izby.

„Konečne pokoj.“ Povedal Rajuu len tak pre seba.

V tej chvíli vošla Hotaru.

„To snáď nie je možné.“

„Pane, doniesla som vám ovsenú kašu a pohár vody.“

Položila podnos na malý stolček vedľa postele.

„Ďakujem Hotaru, je to od teba milé.“

Usmiala sa.

„Nie je zač pane. Je to moja povinnosť.“ riekla, vyšla z izby a zavrela za sebou dvere.

„Konečne môžem odpočívať.“ povedal Rajuu, vytiahol si hnedo – sivú deku až po krk, privrel oči a pomaly sa ponáral do ríše snov. 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru