Cesta

Sedel som vo väzení
pocitov
právd iných
a strachu

opretý o parapet
vypľúval oči
do hovien iných..
Závislý od ich
tráviacich procesov
nepohol prstom

Sedel som
na svojom šťastí,
ktoré ma
šteklilo v riti

Až raz -
padla bomba
na nedobytné
múry
toho všivavého brlohu-
a tehla z toho múru
mi otvorila lebku
a srdce sa rozletelo na
tisíc drobných kúskov

Cez jedinú škáročku
vo vesmíre
sotva postrehnuteľnú
takmer neviditeľnú,
že mnohí na ňu neveria
ale ja sa ňou deriem
von a tuším teplé svetlo
tam vonku
Neviem,či to
nie je len ďaľšia riť
a ešte väčšie hovno
ale múry
nevidím....:-)