Rajuuho príbeh 2 - 5. diel

Slnko zapadalo a armáda sa približovala k táboru ich nepriateľov. Prechádzali obrovským lesom. Rajuu zastal a zavelil:

„Tu sa rozídeme. Každý vie, kam má ísť, že?“

„Pravdaže!“ odpovedali mu.

„Rozchod!“ Rajuu zdvihol ruku.

Ninjovia sa rozbehli do všetkých strán. Rajuu zostal so San Jinom a bežali ďalej. Večer o desiatej dorazili k táboru. V tom čase už Hinigami spali. Všetci boli na svojich miestach a čakali na znamenie. Rajuu vystrelil do vzduchu svetlicu a začal sa útok. Ninjovia hodili bomby s uspávacím plynom k strážam. Tí s na ne s prekvapením pozreli, no v tej chvíli zaspali. Potom ninjovia hodili výbušné kunaie do stanov. Tie začali horieť. Ako Rajuu očakával, zo stanov s revom vyšli vyplašení Hinigami. Rajuu sa škodoradostne usmial a ninjovia s mečmi sa rozbehli na Hinigamov. Začali do nich sekať. Najprv sa Hinigami nebránili, no potom sa začali spamätávať a aj oni vytiahli svoje zbrane. Boli to dýky, kopije, meče, budzogáne a mnoho ďalších zbraní. Členovia San Jinu si všimli, že Hinigamov bolo dosť málo. Bolo ich približne sto. No aj napriek prevahe, ninjovia mali čo robiť, aby prežili. Hinigami boli naozaj silní. Bojovali hodiny, až do skorého rána.

Rajuu na konci bitky bojoval v lese. Tam ho zahnali traja Hinigami. Zahnali ho k veľkému kameňu. S divokým pohľadom v očiach sa k nemu približovali. Rajuu chvíľku rozmýšlal, potom vyskočil na ich hlavu a skočil na zem za nimi. Oni sa k nemu otočili a obkľúčili ho. Rajuu vytiahol obidva meče a trikrát sa otočil okolo svojej osi s vystrčenými rukami. Všetci Hinigami boli mŕtvi. Rajuu sa rozhliadol a keď nevidel žiadnych nepriateľov, bežal naspäť k táboru. Tábor bol úplne spustošený a všetci Hinigami mŕtvi. Ale aj strata ninjov bola dosť veľká. Keď Rajuu dorazil do tábora, jeden so San Jinu k nemu pribehol.

„Všimol si si to?“ opýtal sa.

„Čo ako?“

„Včera večer sme vypočítali, že má byť dvesto Hinigamov. No teraz tu bola iba asi stovka tých monštier.“

„Áno, to som si všimol aj ja. Neviem, čo to má znamenať. Možno sme to zle vypočítali.“

„Nie. To určite nie. Niečo tu nesedí,“ povedal bojovník so zamyslenou tvárou.

Rajuu sa okolo seba zase rozhliadol a uvidel jeden stan. Bol čierny, takže patril Hinigamom. Rajuu žmúril ešte viac. Uvidel blížiaceho sa človeka. Videli ho aj ostatní. Jeden ninja k nemu hodil aj kunai. Rajuu zreval:

„Neútočte!“

Ten kunai však ten človek odrazil – asi mečom – a odletel od neho.

Človek sa blížil a bol čoraz bližšie. Rozoznali na ňom biele vlasy a čierne oblečenie, ktoré pozostávalo z viacerých vrstiev. Jednotlivé vrstvy viali vo vetre. Na boku mal dva meče. Ako sa približoval, Rajuu rozoznal, že sú to Kusanagi. Jeho pochybnosti rástli. Už tušil, kto to je, ale nechcel si to priznať. Ninja zo San Jinu – volal sa Hikubo – sa dotkol Rajuuho pleca. Stisol ho.

„Rajuu, toto je........“ začal, ale nedopovedal.

Rajuu pozeral na blížiacu sa osobu vyvalenými a vyľakanými očami. To nemôže byť Tezou!!!

No bol to on. Bol to Tezou. Keď dorazil k armáde, zahľadel sa na Rajuuho. Povedal:

„Hm. Dávno sme sa nevideli. Rajuu.“

„Tezou!“ zašepkal Rajuu. „Čo sa to s tebou stalo?“

„So mnou? Nič. Ale s vaším kráľom sa čoskoro niečo stane.“

„A...ako to myslíš?“

„Druhá polovica armády pod vedením Gazora išla zabiť kráľa.“

„Tak potom to už chápem. My sme bojovali iba s polovicou armády. Preto ich je tak málo. Ale to znamená, že ty si velil tejto polovici armáde?“

„Presne tak,“ povedal Tezou a usmial sa.

„Ale prečo? Prečo si nás zradil?“ zakričal Rajuu a udrel Tezoua do tváre.

„To si nemal,“ povedal Tezou a udrel Rajuuho.

Rajuu sa vrhol na Tezoua a začal ho udierať. Tezou takisto. Bili sa a ostatní sa len tak prizerali. Boli zhrození.

Medzitým druhá polovica armády dorazila do mesta. Gazor zavelil:

„Útok!“