dnes

včera

pracujem za počítačom dennodenne,

musia ma kŕmiť cudzie ruky,

lebo ja tak ťažko pracujem za počítačom,

len pre tú vidinu cestným valcom prejdeného chleba

sa k nemu nechám priviazať,

a potom,

keď mi monitorové žiarenie vysuší aj kožu na tvári,

zrovná so zemou všetky vyrážky

a odmastí vlasy,

už jednoducho nemám chuť

a takto na mne dennodenne zarába môj šéf,

že nevečeria doma so ženou,

ale pozbiera môj organizmus

a ak sa mu to nedarí,

kľudne zavolá na upratovačku

zajtra

všetko, čo zo mňa vyšlo,

obtrú o moje telo kvôli reflexom len raz

a na znak látkovej premeny v tele,

na štátny znak tejto republiky,

na pohlavný znak na spodnej bielizni –

- a bojím sa, že to bude za 5 rokov povinné značkovanie,

na kadejaký znak,

kedykoľvek a kdekoľvek,

ma nechajú kedykoľvek kdekoľvek

nalepeného na počítači –

- ako etiketu bez etikety