Šermiar Akeshi 6.diel

Akeshi uskočil a guľa dopadla vedľa neho. Akeshi sa pozrel tým smerom, odkiaľ priletela guľa. Bol to múr medzi západnou a južnou vežou. Stálo tam desať kanónov.

„Takže už obsadili ten úsek paláca, to nie je dobré,“ pomyslel si Akeshi.

„Hiko!“ skríkol na Hikobariho, ktorý práve bojoval s ďalším démonom.

Troma rýchlymi švihmi ho zabil a potom sa obrátil na Akeshiho. Ten ukázal na obsadený múr a zakričal:

„Musíme zastaviť obliehanie!“

Hikobari prikývol a rozbehli sa k múru.

 

Cisár sa ozval:

„Tak, teraz keď sme sami, môžeš mi povedať, prečo si nás zradil?“

„Vieš, pod týmto palácom je zakopaný poklad siedmych duší, alebo poklad siedmich predošlých cisárov. To, čo sa za štyristo rokov nazbieralo, je pod palácom. Preto jeden istý človek povolal démonov, aby palác zrovnali so zemou a potom mohli ľahšie hľadať. Ten človek mi povedal, že som silný a môžem mu veľmi pomôcť. Ak mu budem oddaný až do konca, dá mi desať percent z pokladu.“

„Odkedy si na jeho strane?“

„Od veľkej bitky na hraniciach. Tam ma videl bojovať a vlastne jemu vďačím za svoj život. Našiel ma v troskách jedného domu a ponúkol mi túto službu. Keď som ju prijal, vytiahol ma z trosiek.“

Cisár sa na Juna zlostne zahľadel. Jun hneď zase prehovoril:

„Keď sme tu dvaja, tak ťa môžem aj zabiť, nie?“

Vytiahol svoj meč a namieril ním na cisára. Zahnal sa mečom a pichol ho doňho. Cisár však ešte predtým, ako by doňho čepel narazila, uzavrel meč medzi reťaze a Jun s ním nemohol hýbať.

„Nie nadarmo som sa stal cisárom,“ povedal cisár a odhodil meč do trávy.

Kľakol si a kopol ľavou nohou Juna do tváre, ktorý vyletel do vzduchu. Potom cisár bleskurýchlo skočil za Juna a pravou nohou ho kopol do chrbta. Jun padol do trávy.

„Aj keď nemám voľné ruky a nemám ani zbrane, dokážem ťa poraziť,“ povedal cisár.

„A teraz ma rozviaž, lebo schytáš ešte zopár kopancov!“ dodal.

„Nikdy!“ zakričal Jun zo zeme.“

Potom vstal a zasmial sa. Zobral si zo zeme svoj meč a znovu ho namieril na cisára.

„Dvakrát za jeden večer mieriš na svojho vládcu mečom. To je sila,“ povedal cisár.

Ale, no tak, Jun,“ pokračoval, „vieš oveľa lepšie, než ja, že toto nezvládneš. Už teraz sa ti trasú ruky. Čo bude, až uvidíš zničený palác?“

Jun s trasľavým hlasom vykríkol:

„Buď už ticho!“

Jun sekol do cisára, no ten sa s jedným šikovným pohybom uhol a meč prerezal reťaze.

„Tak vidíš, zachránil si ma,“ povedal ticho cisár a zobral Junovi meč.

Jun len prekvapene pozeral pred seba. Cisár pri ňom prešiel, potľapkal ho po pleci a nesúhlasne zakýval hlavou. Keď už bol pri bráne, všimol si, že Jun kľačí a plače.

 

Akeshi hodil o stenu troch démonov a zakričal na Hikobariho:

„Už sme skoro tam!“

Stáli na posledných schodoch vedúcich k stene, odkiaľ démoni bombardovali palác. Dvoma dlhými krokmi vyšli na stenu a ostali prekvapení. Ešte nikdy tam totiž nestáli. Boli vo výške štyridsať metrov a pred nimi sa rozprestierala celá okolitá krajina. Z údivu ich vyrušil krik démonov.

„Ahoj chlapci! Zablúdili ste?“ vysmievali sa im desiati démoni, pričom sa odporne uškŕňali.

„Hikobari, ty sa postaraj o delá, ja ich zabijem!“ zavelil Akeshi.

„Ha – ha – ha! Ty? No poď!“ zarevali démoni.

Akeshi sa k nim rozbehol a všimol si, že Hikobari beží k delám.

Kým Akeshi šermoval s démonmi – čo bolo preňho mimoriadne ťažké, lebo bojovať proti sekerám sa neučil – Hikobari rezal drevené podstavce diel a hádzal delá dolu do záhrady.

Akeshi zablokoval sekery dvoch démonov, zakrúžil s nimi a hodil ich do priepasti. Potom mečom prebodol ďalšieho. Uvidel skeru, ktorá mieri na jeho hlavu. Kľakol si a bodol démona do hrude. Tento bol posledný.

Akeshi a Hikobari na seba hľadeli a pritom dychčali.

Zrazu vo vzduchu zasvišťal šíp a zastal v Hikobariho pleci.

„Au!“ zakričal a zvalil sa na zem.

Akeshi sa pozrel smerom, odkiaľ priletel šíp. Priletel z južnej veže, ktorú  obsadili démoni. To oni ho strelili.

Akeshi sa rozbehol ku Hikobarimu.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ho.

„Áno,“ odpovedal Hikobari a vytiahol si šíp z pleca. „Zabijem ich!“ zasyčal.

Akeshi sa usmial.

„Len do toho!“

Hikobari sa rozbehol k veži. Jeden z démonov skríkol:

„Ide sem!“

Nato všetci zbehli dolu a bežali oproti Hikobarimu. Ten sa v návale zlosti pohyboval oveľa lepšie, ako predtým. Vyhol sa všetkým úderom a zabíjal démonov jediným švihom. Keď boli všetci mŕtvy, ich kapitán sa naštvane približoval ku Hikobarimu.

„Vidím, že sme ťa podcenili,“ povedal.

Zdvihol svoju pol tonovú sekeru a švihol ňou ku Hikobarimu. Ten uskočil a sekera dopadla na zem a zanechala za sebou dieru. Hikobari nabral odvahu a švihol mečom ku démonovi. Démon zablokoval meč so sekerou. Hikobari odstúpil. Bol to pomalý boj, Hikobari sekal opatrne, lebo keby náhodou dostal úder sekerou, bolo by po ňom.

Znova sekol mečom a démon ho znova zablokoval. Tentoraz však Hikobari prekĺzol pomedzi démonove nohy za neho a postavil sa mu na chrbát. Silným ťahom vyslobodil svoj meč z démonovho zovretia a pichol ho do jeho chrbta. Démon zareval, chytil Hikobariho a tresol ho o zem. Hneď nato sa aj on zvalil na zem a už nevstal. Ku Hikobarimu pribehol Akeshi. Podal mu ruku a Hikobari s namáhavým povzdychom vstal.

 

Cisár vošiel cez vchodovú bránu a znechutene sa rozhliadol po zničenej záhrade a paláci v strašnom stave. Prebehol cez hordu démonov, ktorých rýchlymi švihmi rozsekal. Bežal do severnej veže, ktorá už zďaleka nebola stabilná. Kamene, z ktorých bola postavená, vyčnievali zo steny. Na streche veže bola jedna veľká diera. Cisár vbehol dnu. Rýchlo sa porozhliadol. Na stenách boli vyhasnuté sviečky a fakle. Rozbité okná a zničená zem. Taká bola veža po dvoch hodinách invázie. Čo bude ďalej? Cisár nad tým nemal čas rozmýšľať. Musel podporiť svoje vojsko. Vybehol po praskajúcich schodoch na vrchol veže, kde bola vyhliadková miestnosť. Vyhliadková miestnosť bola v každej veži a slúžila na to, aby stráže mali prehľad o záhrade. Keď cisár dorazil do miestnosti, bežal k otvoru v stene, zobral obrovskú vojenskú trúbku a zafúkal do nej. Nič sa nedialo. Zafúkal do nej druhýkrát. Zrazu hluk na bojisku utíchol. Všetky tváre sa obrátili na cisára, ktorý tiež hľadel na bojisko a dychčal. Prehovoril najhlasnejšie, ako len vládal.

„Vojaci! Rozhliadnite sa! Vidíte, v akom stave je palác? Vidíte, kto to spôsobil? Otrasné modré obludy!“

Démoni začali kričať a protestovať. No cisár sa nenechal rušiť. Ďalej rozprával.

„Neviem síce, prečo prišli, ale viem, že mali silu ovplyvniť aj nášho spojenca.“

Cisár sklopil zrak.

„Na ich stranu sa pridal aj veliteľ armády, Jun.“

Niekoľko vojakov zhíklo. Medzi nimi aj Akeshi a Hikobari.

„Áno, naši protivníci sú silní. Ale dokážte, že vy ste silnejší! Dokážte, že vy vašu krajinu a domov ochránite. Ukážte démonom vašu silu! Ukážte im, prečo ste desať rokov trénovali!“

---