Pavučina večnosti

Tie časy sa naplnili, časy nízkych preletov nad hniezdom.

Mysleli sme si, že príde pád a iné prehry.

Zrazu sa vyjasnilo, obloha naberá na kontraste.

V ovzduší cítiť eufóriu mesačného svitu.

Niekoľko vrstiev šťastia a rozmanitosť sveta nám nedovolia zaspať.

Len raz v živote, bez akýchkoľvek hraníc až do nekonečna.

Priamočiarosť vesmíru nás nasleduje pomedzi kľučky osudu.

Brány sa otvorili iba pre nás, iba na krátku chvíľu.

Čas nášho bytia sa teraz napĺňa tak neuveriteľne a bezchybne.

Len závan smútku ponad nás preletel...a nič nie je ako bývalo.

Avšak ten malý časový úsek, milióntina nášho života stála zato.