Píše nám život...

            Píše nám život...

Čítam ti z tváre,jak s letokruhov stromu,

čo život naložil a ešte pridal k tomu ,

vždy nové čítanie,keď vraciam-

sa domu.

koľko to starosti,čo krivý nám kosti

v očiach výčitky-dotyky úzkosti,

boli nás čas,keď boli sme spolu

a zas v bolesť sa člení-

kaď sme v odlúčení.

Koľko ich ešte bude ,nevie nik

prečo strom kruh má a my krížik

od večnosti delí nás čas

a pridáva nám k tomu,čo život naložil

na koži čítaš kto ako žil.

Píše nám život krížiky do kože,

proti  času nikto ,nič nezmôže,

ty spravodlivý bože-tak si to zariadil.